Viac ako 400 byrokratických úkonov za rok, zložitý zber dát, vypĺňanie komplikovaných výkazov a nadbytok tlačív. Aj to je realita poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rezort zdravotníctva v aktuálnom obsadení má ambíciu znížiť administratívne zaťaženie lekárov, odstrániť zbytočné vykazovanie a skvalitniť funkcie elektronického zdravotníctva. Lekári sa pre Zdravotnícky denník vyjadrili, čo by im najviac pomohlo.
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky Rastislav Zanovit hovorí, že asi polovicu pracovného času v ambulancii strávi písaním lekárskych správ. Za zbytočné považuje vypisovanie tlačív na priznanie statusu zdravotne ťažko postihnutého (ZŤP), lebo k nim aj tak treba prikladať odborné nálezy od ďalších lekárov. „Nadbytočná záťaž sú aj rôzne vypisovačky pre komerčné poisťovne a kúpeľné návrhy,“ tvrdí všeobecný lekár z Námestova. Čo sa týka vykonávania preventívnych prehliadok a administratívy okolo nich, podľa Zanovita sú prevencie hradené nad rámec kapitačnej platby, preto sú lekári motivovaní ich robiť. „Za hodinu urobím tri až štyri prevencie a potom ešte hodinu ich spisujem,“ vraví.
Pediater Martin Matejka z Bratislavy počas diskusie expertov pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka skonštatoval, že v ambulancii treba za rok urobiť vyše 400 byrokratických úkonov, ktoré sa opakujú. Veľa času zaberajú aj preventívne prehliadky. „Povedzme, že ambulancia má v priemere v ročníku 100 detí. Päť a pol mesiaca práce v roku je tak v pediatrii len prevencia. Sú to 15-minútové preventívne prehliadky, pritom možno by mali trvať aj dlhšie,“ povedal. Čo sa týka vypisovania rôznych potvrdení, Matejka ocenil, že podľa vyhlášky, ktorú ešte na jar tohto roka podpísal Michal Palkovič, nebudú pediatri musieť od začiatku roka 2024 vydávať deťom potvrdenia na plavecký kurz, školu v prírode či jednoduché športové aktivity a ušetrí to čas lekárom i rodičom. Účinnosť vyhlášky sa niekoľkokrát posúvala. „Začiatkom roku 2023 sa podarilo dosiahnuť aj to, že deťom v škôlke už vôbec nemusíme dávať ospravedlnenky, ich neprítomnosť môže ospravedlniť rodič. V predškolskom ročníku rodič môže ospravedlniť sedem dní a školákom päť dní. Až ak je ochorenie a teda neprítomnosť dlhšia, ospravedlňuje pediater,“ vysvetľuje Matejka.
Chaotické výkazy
Doplnil, že ďalšie byrokratické úkony v pediatrickej ambulancii sú napríklad nahlasovania novorodencov na Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) a iné, nielen zdravotnícke, ale aj ekonomické, právne, súvisiace s GDPR či so Sociálnou poisťovňou. „Je obrovský priestor to celé zjednodušiť,“ myslí si Matejka. Čo sa týka NCZI, upresnil, že centrum každý rok vyžaduje štyri reporty a nie je úplne jednoduché ich vyplniť. „Vyžadujú report o chode ambulancie, ktorý vie vyplniť náš softvér, ďalej report o stave zamestnancov, report o liečbe zahraničných pacientov a report o stave účtovníctva, ktorý neviem, načo NCZI vôbec je. Lebo tam vypĺňame ekonomické údaje, tie by si vedeli stiahnuť aj sami a myslím, že to môže zaujímať maximálne daňový úrad. Čo sa týka reportu o zamestnancoch, vypĺňame ho na webe NCZI, ale tieto informácie musíme dávať aj poisťovniam a vyšším územným celkom. Problém je, že na jednej strane tie reporty vypĺňame, ale pritom sa k nim nikto nevie ani poriadne dostať. Je to také chaotické,“ zhodnotil detský lekár. Myslí si, že hlásenie novorodenca na Sociálnu poisťovňu by pokojne mohla robiť pôrodnica, ktorá ho aj tak hlási na matriku. „No možno si potrebujú overiť, či bábätko má primárneho pediatra. Do dvoch dní od prepustenia z pôrodnice sa totiž s dieťaťom treba hlásiť u primárneho pediatra,“ dodal. Zároveň priblížil, že pediatri kedysi potvrdzovali tlačivá o dožití 28 dní na takzvané „kočíkovné“, respektíve príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý od roku 2022 chodí rodičom automaticky. „Teraz sa musíme prihlásiť do NCZI a vyplniť report so všetkými narodenými deťmi – ich meno, dátum narodenia, rodné číslo, kedy sme ho prijali do ambulancie a ďalšie. Ubudlo nám síce tlačivo, ale pribudlo elektronické reportovanie,“ zhrnul Martin Matejka. Na viaceré nadbytočné administratívne úkony v zdravotníctve upozornil aj analytik INESS Matej Bárta.
Čo sa týka lekárov špecialistov, ministerstvo zdravotníctva určilo že k tým musia pacienti chodiť s výmennými lístkami od všeobecných lekárov. Predseda výboru Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku Pavel Doležal vysvetľuje: „Ja také niečo nevyžadujem, pretože pracujem už na špecializovanej klinickej ORL ambulancii, kam pacientov posielajú poliklinickí ORL špecialisti za účelom operácie alebo konzultácie. Verím, že kolegov na týchto periférnych špecializovaných ambulanciách systém výmenných lístkov čiastočne odbremení od zbytočných vyšetrení, pretože každý pacient si sám od seba nemôže zmyslieť, že potrebuje odborné vyšetrenie, napríklad ušné, lebo má dva dni nádchu a zaľahnuté v uchu, alebo urologické, pretože ho včera bolelo v podbrušku. Musí prejsť najprv cez svojho obvodného lekára, ktorý zváži, či je také vyšetrenie nutné a či ho naozaj odošle k danému špecialistovi,“ vysvetľuje Doležal. Aj všeobecný lekár Rastislav Zanovit si myslí, že nejaká forma objednávky je potrebná. „Zbytočné ale je, ak vyšetrenie indikuje iný lekár a všeobecný lekár musí vypísať žiadanku alebo výmenný lístok,“ podotkol. V tom prípade sa podľa neho pacient len motá v systéme navyše a potenciálne môže šíriť epidémiu.
Doležal zase poukázal na problémy s „bodovaním“ výkonov tak, aby to poisťovňa akceptovala a zaplatila za vyšetrenie. „Považujem to za hru medzi poskytovateľom a poisťovňou, respektíve jej revíznym lekárom. Zakazujú kombinácie niektorých výkonov alebo vyšetrení, alebo ich časovo frekvenčne obmedzia, čiže ich následne neuznajú a nepreplatia. Potrebujú ušetriť, nekonzultujú svoje zámery s odbornými spoločnosťami a hlavnými odborníkmi ministerstva zdravotníctva. Potom sa doťahujeme s takzvanými opravnými dávkami a vyplňovaním formulárov o nich,“ sťažuje sa otorinolaryngológ z Bratislavy.
Čo sa týka záznamov z vyšetrení, podľa Doležala ich musia odkladať, rovnako ako záznamy v operačnej knihe na operačnej sále, kde sa všetky operácie zapisujú do počítača a archivujú. „Papierové záznamy sa raz za päť rokov spolu s operačnými knihami odvezú do spaľovne alebo kotolne a vykúri sa nimi nemocnica na týždeň,“ podotkol Doležal. Podľa neho sa realizuje aj elektronizácia zdravotnej dokumentácie, ale zďaleka nie všetci lekári a zdravotníci vedia pracovať s elektronickými nástrojmi. Rastislav Zanovit naopak hovorí, že papierové záznamy od špecialistov, ku ktorým chodia jeho pacienti, nemá odložené, pretože špecialisti majú povinnosť posielať zápisy do eZdravia. „Čítam ich v eZdraví, ak je to potrebné, respektíve ak som požiadal špecialistu o konzílium,“ vyjadril sa všeobecný lekár.
Potrebná elektronizácia
Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uviedlo, že aktuálne, kvalitné a dostupné dáta sú v zmysle strednodobých priorít programového vyhlásenia vlády (teda priorít realizovateľných do konca volebného obdobia) východiskom pre správne nastavenie cieľov zdravotných politík. „Pripravíme a spustíme dátovú reformu, ktorá predovšetkým odbremení zdravotníkov od zbytočného vykazovania a zlepší dátovú dostupnosť a ich kvalitu,“ sľubuje rezort. „V rámci reformy sa zefektívni proces tvorby národných registrov a doplní zoznam sledovaných diagnóz. Nové vedenie ministerstva bude pokračovať v rozvoji elektronických služieb a modulov, ako je elab, evýmenný lístok či elektronické objednávanie a iných kľúčových projektov v rámci pokračujúcej digitalizácie v sektore zdravotníctva,“ tvrdí ministerstvo. Súčasne mieni aktívne participovať na tvorbe a procesoch Európskeho priestoru pre zdravotné dáta (EHDS), ako aj maximalizovať potenciál jeho využitia.
Kardiológ z Národného ústavu srdcových chorôb Ľuboš Urban na technologickej konferencii Jesenná ITAPA povedal o EHDS, že je dôležité, aby akýkoľvek zber dát nevytváral nadprácu, pretože zdravotnícki pracovníci sú už teraz zaťažení rôznymi hláseniami, administratívou a vykazovaním výkonov. Lekári a zdravotníci podľa neho musia chápať zmysel systému a to, ako bude prospešný pre ich prácu, preto je potrebné s nimi spolupracovať aj pri zavádzaní EHDS.
Štátny tajomník ministerstva Michal Štofko v novembri na schôdzi parlamentného zdravotníckeho výboru zhodnotil, že ambulancie naozaj majú „ohromný náklad vykazovania“ a administratívnu záťaž, preto chce vláda redukovať výkazy, posielané do Národného centra zdravotníckych informácií, tiež zaviesť jeden zdroj dát a ďalej rozvíjať funkcionalitu elab. „Zatiaľ máme tieto tri ciele, dajú sa spraviť a výrazne pomôžu efektivite a ceste pacienta,“ tvrdí Štofko. Z tlačového odboru ministerstva na otázku Zdravotníckeho denníka upresnili, že v prvom kole dátovej reformy chcú zrušiť povinnosť výkazov, z ktorých nevidno na úrovni NCZI žiadny adresný výstup. „To znamená dáta, ktoré sa síce zbierajú, ale bez ďalšieho využitia. Už sme viacero takýchto výkazov identifikovali,“ konštatujú zástupcovia rezortu. Ďalším problémom sú duplicitné dáta, ktoré sa zbierajú z viacerých zdrojov. „Je potrebné zistiť, ktoré dáta musia vykazovať lekári a zdravotnícke zariadenia a ktoré musia byť k dispozícii v rámci zberu dát zo zdravotných poisťovní. Limitujúcim faktorom dát od poisťovní je, že nedisponujú informáciami od nezmluvných poskytovateľov,“ vysvetlili z ministerstva s tým, že cieľom reformy bude aj odstraňovať duplicitu. Ako tretie by sa mala preskúmať možnosť presunutia časti administratívy na nezdravotnícky personál, minimálne v rámci ambulantného sektora, a tak umožniť lekárovi a sestre miesto administratívy vykonávať odborné činnosti.
Čo sa dá robiť lepšie?
Všeobecní lekári aj pediatri by v rámci reformy privítali elektronizáciu a štruktúrovanie záznamov o pacientovi tak, aby sa v ich dalo vyhľadávať bez čítania celej dokumentácie. „Či má pacient správu v elektronickej karte a čítame ju na počítači alebo papierovú, teraz je nám to technicky jedno, lebo ten čas jej čítaním strávime tak či tak,“ hovorí Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti.
Všeobecný lekár pre dospelých Zanovit si zase myslí, že, čo sa týka zdravotných záznamov napríklad o preventívych prehliadkach, stálo by za to zamyslieť sa nad jednotnými formulármi, podobne ako má záchranka, a do nich by sa len klikalo.
Zanovit aj Matejka doplnili, že by pomohla väčšia elektronizácia žiadaniek na odborné vyšetrenia a výmenných lístkov. „Veľmi oceňujem erecept, ktorý prišiel v poslednej chvíli pred covidom. Veľmi nás to odbremenilo od vypisovania papierových receptov a pacientov od chodenia do ambulancií. Teraz dosť pomohla tá elektronická PN, prijali by sme aj zavedenie elektronického OČR. Ďalej elektronický výmenný lístok, ktorý niekde už funguje a niekde nie. Tie by veľmi pomohli a ušetrili dosť času,“ konštatuje Martin Matejka. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že využívanie evýmenného lístku je potrebné odkonzultovať so zainteresovanými stranami a doladiť jeho fungovanie. Táto funkcia by tiež mala umožniť merať čakacie lehoty aj v rámci ambulancií.
Otorinolaryngológ Pavel Doležal podotkol, že zo strany ministerstva zdravotníctva by ocenil lepšiu komunikáciu. „Za celý čas, čo som vo funkcii predsedu odbornej spoločnosti, som nedostal odpoveď na žiaden list adresovaný ministerstvu. Lebo oni nemusia odpovedať, zato keď napíšu oni mne, tak ja musím do týždňa,“ uzavrel Doležal.
Lucia Hakszer
