Zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti je najväčším problémom slovenského zdravotníctva. Povedala to prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová v diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka. Klinická imunologička a alergologička, ktorá pracovala aj v bratislavskej nemocnici, konštatuje: „Nemocniční lekári síce po minuloročných protestoch majú vyššie platy, ale pridávanie peňazí ľuďom v nefunkčnom systéme nepomôže.“
Vymenovala niekoľko vecí, ktoré ovplyvňujú zdravotnícky personál aj pacientov a dostupnosť starostlivosti. „Nefunguje ambulantná sieť a na niektorých nemocničných oddeleniach je päť lekárov, ktorí dookola točia služby. Žiadne peniaze neuľahčia prácu v personálnom nedostatku,“ tvrdí. „Ako bývalá nemocničná lekárka súhlasím s tým, že títo lekári by mali byť dobre zaplatení, pretože ich práca vôbec nie je ľahká. Ani príprava na to, aby ju vôbec mohli robiť. Na druhej strane, v ambulanciách sme zostali výrazne ukrátení oproti nemocničnému sektoru,“ podotkla a doplnila, že aj preto sa veľa špecializovaných ambulancií rozhoduje nemať zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Tie majú príjmy z odvodov poistencov, sú viazané štátnym rozpočtom a pokiaľ ich platby ambulanciám nie sú dostatočné na pokrytie nákladov, ambulancie si musia pomáhať tým, že účtujú pacientom rôzne poplatky. Tie ale nie sú nijako legislatívne ukotvené a nie je jasné, čo je legálne a čo už nie.
Na to isté poukázal aj detský lekár Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. „Zdravotná starostlivosť nemôže byť naraz kvalitná, dostupná a zadarmo,“ vyhlásil Matejka. Vždy ju nakoniec zaplatí občan, či už cez poplatky, zdravotné odvody alebo mu štát zoberie peniaze inde. „Súčasná politická garnitúra mu to ale nebude schopná povedať. Poplatky sú, budú vyššie a bude ich viac. No nikto to nepovie a horúci zemiak máme v rukách my,“ hnevá sa lekár, „Nikto nechce vyberať poplatky, ale už 15, možno aj 20 rokov je to tak, že ten, kto má peniaze a konexie, zdravotnú starostlivosť dostane.“ V opačnom prípade má človek problém.
Ambulancie sa zatvárajú bez náhrady
Na Slovensku je dlhodobo málo lekárov a predovšetkým kritický nedostatok stredného zdravotníckeho personálu. „Geograficky je veľmi jednoduché odísť zo Slovenska za lepšími podmienkami a nesystémové kroky v zdravotníctve za posledných 30 rokov viedli k tomu, že zdravotníci majú lepšie podmienky naozaj všade v okolitých krajinách,“ povedala Jaroslava Orosová.
Odborníci sa pri okrúhlom stole zhodli, že v zdravotníctve chýbajú strategické riešenia. „Nemáme ani stratégiu obnovy personálu. Vychovať lekára trvá 15 rokov, sestru len o niečo menej. V ambulanciách začíname veľmi cítiť, že nedochádza ku generačnej obmene – práca ambulantného lekára nie je atraktívna a mnohé ambulancie, z ktorých odchádzajú lekári v dôchodkovom veku, sa zatvárajú bez náhrady,“ hovorí o probléme Orosová. Prostredie nie je lákavé ani pre vznik nových ambulancií a prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov za hlavný dôvod označila chronické podfinancovanie ambulantného sektora. Problém je aj tom, že platná definícia minimálnej ambulantnej siete je stará 20 rokov.
Ani v nemocniciach však situácia nie je ružová. „V nemocniciach je napriek pozitívnym platovým zmenám tiež obrovský nedostatok personálu. Ani jeden segment dobre nefunguje, pre zdravotníkov je to frustrujúce a dopláca na to pacient,“ zhodnotila lekárka.
V niektorých regiónoch chýbajú konkrétni špecialisti a skoro všade treba na vyšetrenie dlho čakať. „Ku mne do Bratislavy chodia pacienti z Rožňavy a Oravy, pretože sa mesiace nevedia dostať inam,“ pridala príklad z praxe Orosová.
Polovica pediatrov sú dôchodcovia
Ak by v súčasnosti všetci pediatri v dôchodkovom veku zavreli ambulancie, okolo 600-tisíc detí by zostalo bez primárnej zdravotnej starostlivosti. Pediater Martin Matejka sa pýta: „Viem, že v návrhu reformy je navýšenie kompetencií pre primárny sektor, ale načo mi je viac kompetencií, keď mám na pacienta 5 minút?“ Doplnil ďalší príklad príklad toho, čo spôsobuje nedostupnosť rôznych špecializácií: „My pediatri často suplujeme niektoré odbornosti, napríklad alergológov, keď pacienti so sennou nádchou dostanú na jar termín o 4 alebo 5 mesiacov a nevedia, čo majú dovtedy robiť. Predpisujeme lieky, robíme odbery a potom nám poisťovne píšu, prečo prekračujeme limit na predpisovanie antihistaminík (liekov na tlmenie alergie, poznámka redakcie),“ poznamenal Matejka.
Zhodnotil, že na Slovensku sa snažíme odbremeniť jeden systém na úkor druhého, ale ten je takisto preťažený a problémový. Na margo rušenia zmlúv s poisťovňami povedal: „V Karlovej Vsi (mestská časť Bratislavy) sú štyri ORL ambulancie a všetky sú už nezmluvné, pretože im nestojí zato mať zmluvu s poisťovňou.“
Pediatri, všeobecní lekári a gynekológovia ale zo zákona tieto zmluvy musia mať. Čo sa týka primárnych pediatrov, na celom Slovensku je ich podľa Matejku okolo 980 a takmer polovica z nich má viac ako 60 rokov. „V Bratislavskom kraji ich je asi 110 a väčšina má 65 a viac rokov. Máme aj pediatrov nad 80 rokov. Menej ako 40 rokov má asi sedem primárnych pediatrov a v niektorých regiónoch je to pravdepodobne aj horšie,“ uviedol alarmujúce čísla.
Keď problém nepomenujeme, tak neexistuje
Ema Míznerová pri okrúhlom stole zastupovala odbornú sekciu Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva s názvom Mladí praktici Slovenska. Okrem praktikovania všeobecného lekárstva však pracuje aj ako internistka na nemocničnom urgentnom príjme. Zhodnotila, že z ambulancií, ale aj z nemocníc, personál neodchádza len kvôli financiám, no predovšetkým kvôli zlým pracovným podmienkam. „Na urgente mladí lekári slúžia tak, že im prácu nemá kto vysvetliť. Dve mladé doktorky za mnou prišli s plačom, že nevedia, čo majú robiť, a na urgente nemajú nikoho, koho by sa mohli opýtať,“ povedala Míznerová. Je to podľa nej spôsobené najmä tým, že mnohí lekári z generácie od 40 do 50 rokov, ktorí by dokázali edukovať mladších, po vstupe Slovenska do Európskej únie odišli do zahraničia, aby nabrali skúsenosti, a väčšina z nich sa nevrátila.
Pridala aj ďalší príklad: „Minulý týždeň sa stalo, že z Bratislavy helikoptéra prevážala pacientku na akútnu cievnu mozgovú operáciu do Nitry. V Bratislave máme asi šesť veľkých nemocníc a primár urgentného príjmu sa doprosoval primárovi cievnej chirurgie v Nitre, aby zobral nášho pacienta, pretože žiadna bratislavská nemocnica z kapacitných dôvodov nemohla. Primár v Nitre sa ho pýtal, či mu to nie je trápne. Áno, bolo, ale čo mal robiť?“ Podľa Míznerovej v podobných prípadoch dochádza k nebezpečným zdržaniam a odkladom operácií.
Súhlasí s tým, že v zdravotníctve chýbajú systémové riešenia. „Zatiaľ žiadna vláda ich nepriniesla, iba dávame nové omietky na rozpadávajúci sa dom,“ myslí si Ema Míznerová. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová na to zareagovala, že na Slovensku sa tvárime, že keď problém nepomenujeme, tak neexistuje. Kritizuje, že na Slovensku boli dobre rozpracované niektoré projekty, ale s príchodom nasledujúcich vlád sa od nich upustilo. Len nedávno, po covidovej a následne energetickej kríze, bol veľký problém s nákladmi na prevádzku ambulancií a viaceré sa museli zavrieť. „Pri zvyšujúcich sa cenách energií niektoré ambulancie nespadli do žiadnej schémy pomoci, ale išli im dramaticky nahor nájmy. Najmä niektorí lekári v dôchodkovom veku si povedali, že sú roky podfinancovaní a teraz už naozaj zatvoria,“ podotkla Orosová.
O ťažké stavy v sociálnych službách sa nemá kto starať
Ako účastníci okrúhleho stola spomenuli, najviac na nefunkčné zdravotníctvo doplácajú pacienti. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP), ktorá zahŕňa 51 pacientskych organizácií, Mária Lévyová z auditória diskusie zdôraznila, že aj pacienti sa snažia apelovať na politikov. „Z AOPP sme im predkladali svoje programové priority, dávali sme svoje podklady aj do programového vyhlásenia vlády, ktorá nastúpila v roku 2020. Aj za pacientov sme im dávali rôzne výzvy, podpísali sme aj výzvu na zvýšenie platby za poistenca štátu na 5% z priemernej mesačnej mzdy (Poistenci štátu sú dôchodcovia, nezamestnaní, deti, matky na materskej dovolenke či študenti. Pre porovnanie, zamestnaný človek v roku 2023 platí zdravotnej poisťovni každý mesiac 10% hrubej mzdy, živnostník 14%. V prípade ťažko zdravotne postihnutých sú odvody polovičné). Pacientom vysvetľujeme, že nič nie je zadarmo. Budeme však žiadať adresnú zodpovednosť a pýtať sa, ako sa postupne zlepšuje dostupnosť, bezpečnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Zatiaľ to necítime,“ poznamenala prezidentka AOPP. Pridala výzvu, aby lekári a pacienti politikov oslovovali spoločne.
Predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková zase z auditória pripomenula, že aj sociálne služby z veľkej časti patria do zdravotníctva, a zdôraznila, že v nich cítia veľký nedostatok predovšetkým sestier, sanitárov a opatrovateľov. „Namiesto štyroch alebo piatich ľudí sa v službách striedame dve, niekedy tam nie je nikto. Pri lôžku pacienta by mal byť zdravotník, teda sestra, praktická sestra alebo minimálne sanitár. Ale je nás málo, tak prichádzajú do systému takzvaní PPvZ – pomocní pracovníci v zdravotníctve. Sú to v podstate ľudia z ulice, ktorí nemajú žiadne znalosti a skúsenosti, a ohrozuje to život pacientov,“ upozorňuje Grafiková. Zariadenia sociálnych služieb sú podľa nej často malými nemocnicami. „Sú v nich ťažké stavy a pacienti vo vysokom stupni odkázanosti. Prácu zdravotníkov robia opatrovatelia, ktorí vykonávajú časť zdravotných úkonov, hoci sú pritom jednou nohou v base. Často nevedia ani správne vyhodnotiť zdravotný stav, napríklad kedy treba volať sanitku,“ varuje.
Zdravotnej starostlivosti treba stále viac
Kým nedostatok stredného zdravotníckeho personálu je na Slovensku citeľný, lekárov zatiaľ dramaticky neubúda. Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský však predpovedá, že problém nebude len v tom, že starší lekári zatvoria ambulancie a odídu do dôchodku, ale aj v celkovom starnutí populácie. „Slovensko, ako každá krajina, má svoje špecifiká, ale s týmito problémami sa potýkajú všetky štáty. Zároveň je po zdravotnej starostlivosti väčší dopyt ako v minulosti. Ide napríklad o rôzne kozmetické a ortopedické zákroky. Tlak na systém neustále narastá,“ povedal pri okrúhlom stole Vlachynský.
Napríklad v Česku aktuálne lekári kvôli množstvu nadčasov podávali výpovede z urgentov, vo Veľkej Británii či v Kanade sú problémom extrémne dlhé čakacie lehoty a v Spojených štátoch obrovské náklady na zdravotníctvo. Na Slovensku podľa Vlachynského pomer absolventov medicíny k celkovému počtu končiacich vysokoškolákov narástol za 10 rokov takmer dvojnásobne, klesá však počet mladých ľudí, takže v absolútnych číslach sa množstvo lekárov nemení, prípadne klesá. „Nevieme ani, dokedy bude rásť ich relatívny počet. Koľko mladých ľudí má ešte chuť a predpoklady ísť robiť medicínu alebo niečo zdravotnícke? Aj neustále zvyšovanie ich výkonu začne narážať na svoje limity,“ vyhlásil analytik.
O starnutí populácie povedal, že systém sa musí pripraviť na to, že pomer výdavkov na zdravotníctvo bude rásť. „Musíme sa baviť o tom, akým spôsobom budú do zdravotníctva prichádzať nové zdroje – či cez rozpočet, pripoistenie, poplatky alebo iné. Okrem toho sa bude musieť pracovať iným spôsobom, zavádzať rôzne procesné inovácie,“ skonštatoval Vlachynský.
Lucia Hakszer
