Národný protidrogový koordinátor v ČR Jindřich Vobořil.

Zákazy návykových látok nepomôžu. Snažme sa znižovať riziko, apeluje Vobořil

Hlavným prístupom v politike oblasti závislostí by mal byť podľa národného protidrogového koordinátora Jindřicha Vobořila princíp znižovania škôd alebo takzvaný harm reduction. Zákazy a nulová tolerancia neblahé javy zo spoločnosti nevymaže. Tento prístup sa snažia presadiť napriek mnohým politikom aj odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Skúsenosti z iných krajín totiž potvrdzujú, že politika harm reduction funguje. Viac o rizikách závislostí, ekonomických dopadoch, možnostiach regulácie i postoji súčasnej vlády povedal Vobořil na konferencii Ekonomika prevencie, ktorú organizoval Zdravotnický deník.

„My, ako spoločnosť, si stále myslíme, že dokážeme niektoré spoločenské javy úplne vytlačiť tým, že ich zakážeme či dokonca skriminalizujeme a ony zmiznú. Ale ono sa to nedeje,“ predstavil reálny stav veci Vobořil. Politika abstinencie od škodlivých látok má podľa neho skôr informatívny charakter, necieli však na minimalizáciu škôd a rizík.

Do štvrtého panelu konferencie Ekonomika prevencie prijali pozvanie (zľava) redaktor The Financial Times Andrew Bounds, korešpondent BBC Rob Cameron, poslankyňa zdravotného výboru Poslaneckej snemovne, predsedníčka podvýboru pre vzdelávanie, vedu a výskum Michaela Šebelová, skalný lezec a olympionik, štvornásobný majster sveta Adam Ondra, národný protidrogový koordinátor Jindřich Vobořil, šéfkorešpondent Thomson Reuters Ján Lopatka a europoslanec Tomáš Zdechovský.

Na prevenciu chýbajú peniaze

V Českej republike je pritom až 2,1 milióna denných fajčiarov a 980-tisíc denných konzumentov alkoholu, pričom tých, čo pijú rizikovo je ešte o 70 percent viac. Ďalej v ČR žije až 1,5 milióna užívateľov psychoaktívnych liekov, takmer pol milióna intenzívnych užívateľov konope, 200-tisíc gamblerov, podobný počet osôb s digitálnou závislosťou a takmer 50-tisíc užívateľov tvrdých drog. Spoločenské náklady spojené so závislosťami predstavujú ročne 175 miliárd českých korún, z toho 100 miliárd súvisí s fajčením a asi 50 miliárd s alkoholom. „Verejnosť to ale vníma naopak. Tabak vníma ako najmenej problematickú drogu,“ dodal Vobořil.

Záznam celej konferencie môžete sledovať tu:

Odlišné vnímanie dokazuje aj líšiaci sa počet závislých na rôznych látkach, ktorí chcú svoj problém riešiť. „Iba niekoľko tisíc ľudí príde žiadať o liečbu zo závislosti na cigaretách, zatiaľ čo 37-tisíc závislých na nelegálnych látkach, teda 70 až 80 percent užívateľov, príde do nejakej siete pomoci,“ uviedol Vobořil s tým, že podobná situácia ako u chronických užívateľov tabaku panuje aj u alkoholikov, z ktorých sa na liečbu odhodlá len nepatrná menšina. „Na základe akčného plánu to chceme zmeniť, ale nemáme na to peniaze,“ uviedol Vobořil.

Národný protidrogový koordinátor Jindřich Vobořil (vľavo) hovorí o prínosoch racionálnej politiky oblasti závislostí. Načúvajú mu korešpondent BBC Rob Cameron (uprostred) a redaktor The Financial Times Andrew Bounds.

Pritom prevencia nemusí byť nutne drahá. „Nemusí to byť formou plagátov alebo mediálnych výstupov. Môžeme pracovať s lekármi, s pediatrami, so školami,“ načrtol možnú podobu protidrogovej osvety. Vlády vraj už viac ako dvadsať rokov nechcú dávať na informačné kampane peniaze. „Nebyť médií, tak sa o tom nehovorí,“ vyzdvihol niekoľkokrát prínos médií národný protidrogový koordinátor.

Názor na reguláciu nie je jednotný

Vobořil pripomenul aj prístup súčasnej vlády k problematike závislostí. Vláda si vo svojom programovom vyhlásení zo začiatku minulého roka predsavzala práve politiku harm reduction, a to okrem iného úmernou reguláciou návykových látok s ohľadom na ich škodlivosť.

Aplikácia tejto politiky je však náročnejšia, než sa mohlo spočiatku zdať. Napriek tomu, že u tvrdých drog panuje všeobecná zhoda, u drog legálnych, najmä pokiaľ ide o rôzne formy konzumácie tabaku alebo hazard, je pohľad na správne nastavenie regulácie roztrieštený. Vobořil uviedol, že sa na vláde zatiaľ nedarí nájsť zhodu nad realizáciou daňového balíčka podľa rizikovosti, a to napriek zrejmým odlišným účinkom rôznych foriem tabakových a nikotínových výrobkov.

Najrizikovejšie sú výrobky so spaľovaným tabakom, teda klasické cigarety, cigary a fajky, menej rizikové produkty s bezdymovým tabakom a vôbec najmenej škodlivé sú elektronické cigarety, ústne a nosné spreje či náplasti.

Vobořil tiež predstavil päť pilierov Akčného plánu politiky v oblasti závislostí na roky 2023 až 2025. Prvým je prevencia a liečba závislostí, druhým regulácia trhu s návykovými látkami s ohľadom na rizikovosť produktov. „Tu riešime to, či by sa nové látky, ktoré nie sú na zozname zakázaných látok ako napríklad Kratom alebo konope, nemali skôr regulovať, než u nich pristúpiť k politike nulovej tolerancie,“ spresnil Vobořil. Ďalšími piliermi sú nastavenie daňovej záťaže tak, aby bol výber daní čo najefektívnejší, presadzovanie princípov politiky závislostí nadväzujúce na priority predsedníctva Českej republiky v Rade Európskej únie a minimalizácia dopadov krízy na Ukrajine na situáciu v oblasti závislosti v tuzemsku.

Na konferencii Ekonomika prevence vystúpili (zľava) riaditeľ VZP Zdeněk Kabátek, minister zdravotníctva Vlastimil Válek, poslanec zdravotného výboru Národnej rady SR a bývalý slovenský vicepremiér a minister zdravotníctva Richard Raši a slávny hokejový brankár Dominik Hašek. Foto: Radek Čepelák

Presadzovanie harm reduction

Vobořil si súčasne posťažoval na prístup Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) k regulácii nikotínových a tabakových výrobkov. „Posledné dva roky veľmi tlačí na to, aby nikotínové náhradky boli regulované rovnako ako cigarety. Na tom je niečo zle,“ pozastavil sa nad zjavným ignorovaním rôznej škodlivosti tabakových výrobkov a apeloval na prítomných novinárov z prestížnych svetových médií, aby pátrali po tom, čo sa skrýva za takýmto postojom. O presadenie politiky harm reduction sa preto chce Česká republika usilovať na rokovaniach Európskej únie a ďalších medzinárodných fórach, vrátane samotnej Svetovej zdravotníckej organizácie. Nielen WHO, ale aj niektorým vládam tiež vytkol alibizmus okolo nečinnosti s ohľadom na údajne chýbajúce dôkazy o rôznej škodlivosti.

Účastníci prvého bloku konferencie Ekonomika prevence (zľava): primár kardiologického oddelenia Nemocnice na Homolke Petr Neužil, riaditeľ Ústavu molekulárnej a translačnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci Marian Hajdúch, generálny riaditeľ slovenskej Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár, predseda Národnej športovej agentúry Ondřej Šebek, vydavateľ Zdravotnického deníku a moderátor diskusie Ivo Hartmann, člen Národnej ekonomickej rady vlády Aleš Rod a podpredseda snemovného Výboru pre zdravotníctvo Petr Fifka počúvajú prednášku, ktorú cez telehovor predniesol predseda výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý slovenský minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Ako pozitívny príklad krajiny s úspešnou protidrogovou politikou Vobořil uviedol Švédsko, kde sa podarilo splniť cieľ Európskej únie aj WHO na zníženie počtu denných fajčiarov k piatim percentám populácie. „Nie je to preto, že by prestali užívať nikotín, ale prešli na menej rizikové náhradky,“ doplnil národný protidrogový koordinátor na konferencii Zdravotnického deníka. S redukciou fajčenia v severskej krajine dramaticky poklesol aj výskyt infarktov, rakoviny pľúc a iných s fajčením spojených ochorení.

Filip Krumphanzl

Foto: Radek Čepelák

Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Národnej športovej agentúre, RBP, Zdravotnej poisťovni Ministerstva vnútra ČR, Vojenskej zdravotnej poisťovni, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.

Kuloárna diskusia, uprostred riaditeľka Štátneho zdravotného ústavu Barbora Macková.
Zľava prednosta onkologickej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe Luboš Petruželka, námestník VZP pre služby klientom Ivan Duškov a futbalový brankár Tomáš Vaclík počas 2. panelu konferencie Ekonomika prevence.
Publikum konferencie Zdravotníckeho denníka Ekonomika prevence sa často zapájalo do diskusií zaujímavými otázkami.