Prevencia na Slovensku nemá pána, sčasti ju zastrešuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) aj ministerstvo zdravotníctva. Nemá to však príliš hmatateľný efekt. V rámci diskusného panelu tretieho ročníka konferencie Zdravotnického deníku Ekonomika prevence to povedal riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Tomáš Szalay (SaS). Podľa jeho slov by tomu v budúcnosti mohli pomôcť samosprávy.
Lekár a tieňový minister zdravotníctva politickej strany Sloboda a solidarita Szalay na konferencii upozornil na to, že sa prevencia v rámci slovenského zdravotníctvo vôbec nekormidluje. „Prevencia na Slovensku nemá pána. Oficiálne sa to volá podpora zdravia, ktorá patrí pod Úrad verejného zdravotníctva aj ministerstvo zdravotníctva. Ani jedna z týchto inštitúcii ju však veľmi nechce, lebo na to nie sú peniaze. Nemajú z čoho platiť ľudí, ktorí by tvorili stratégiu prevencie,“ zdôraznil Szalay.
Podľa jeho slov by mohli stratégiu prevencie v krajine prevziať samosprávy. „Sú bližšie k pacientom a majú vyššiu úroveň dôveryhodnoti ako ministerstvo zdravotníctva. Okrem toho by mohli spájať rôzne zdroje informácií od poisťovní, ÚVZ a cielene ovyplvňovať determinanty zdravia. Mohli by sme napríklad identifikovať lekárov, ktorí neočkujú, lebo sú odporcami vakcinácie. Vedeli by sme ich identifikovať a neposielali by sa tam pacienti na očkovanie,“ uviedol príklad šéf odboru zdravotníctva v BSK.
Poisťovne chcú šetriť, nie zlepšiť prevenciu
Podpore prevencie sa ale venujú aj zdravotné poisťovne. Tie svojim klientom ponúkajú nad rámec zákona aj isté benefity. Ide napríklad o príspevky na zubára, okuliare či iné finančné odmeny. Szalay ale upozornil, že tieto benefity začali byť pre poisťovne príliš nákladné, preto ich začali viac regulovať. Pacienti ich preto získajú len vtedy, ak absolvujú pravidelné preventívne prehliadky. Nejde pritom len o kontrolu u všeobecného lekára, ale napríklad aj u gynekológa, zubára a iných špecialistov.
Podľa Szalaya ale poisťovniam primárne nejde o zlepšenie stavu prevencie na Slovensku. „Myslím si, že cieľom poisťovní nie zvýšiť účasť na preventívnych prehliadkach, ale ušetriť na nevyplatených benefitoch. Pretože na preventívky veľa ľudí nakoniec nejde,“ vysvetlil. Aj keď podmienenie nakoniec zvýšilo počet ľudí, ktorí chodia na pravidelné preventivne prehliadky, zároveň to podľa Szalaya znížilo čerpanie benefitov v poisťovniach.
Svoje tvrdenie o poisťovniach opiera aj o skúsenosť z praxe. V Bratislavskom kaji totiž po očkovaní proti covidu rozbehli aj očkovanie proti iným chorobám. „Ale narazili sme na to, že poisťovne nechceli preplatiť ani len výkon očkovania, ak to nie je kapitovaný pacient daného očkovacieho lekára. To logicky nie je možné splniť, keďže by očkoval len jeden lekár všetkých pacientov. Poisťovne to jednoducho nechceli zaplatiť. Preto si myslím, že poisťovniam nejde v prvom rade o vysokú zaočkovanosť a preventívne prehliadky, lebo inak by to boli ochotní zaplatiť,“ uviedol Szalay.
Slovenské zdravotníctvo je v kolapse
Na otázku, kto by mal o prevencii komunikovať s verejnosťou a robiť kampaň, ktorá bude upozorňovať na jej dôležitosť, Szsalay povedal, že ministerstvo zdravotníctva môže robiť všeobecnú kampaň, ale cielenú musia robiť poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Rezort má určovať smer, ale konkrétne kroky by mal podľa neho robiť sektor.
Szalay to vysvetlil tak, že každý v slovenskom zdravotníctve by mal dostať svoju cieľovú úlohu. Podľa jeho slov sa to týka, lekárov, ambulancií, zdravotných poisťovní, ale aj pacientov. Všetko by ale malo regulovať ministerstvo zdravotníctva, ktoré úlohy zadefinuje. „Pokiaľ ministerstvo označí ako prioritu, že treba zlepšiť nejaké preventívne programy, túto úlohu dá v provom rade poisťovniam. Pe nich by potom malo byť splnenie tejto úlohy podmienkou na vyplatenie zisku. To znamená, že bude úlohou poisťovne, ako splnenie zadania ministerstva prenesie na poskytovateľov a pacientov,“ vysvetlil.
Súčasnú situáciu slovenského zdravotníctva pritom nehodnotí pozitívne. Slovenské zdravotníctvo je podľa neho v kolapse. Plánov a stratégií má pritom krajina veľa, podľa jeho slov im ale chýba financovanie a odpočítateľné miľníky. Zdôraznil, že pritom ide o kľúčové parametre.
Ako príklad zlého stavu zdravotníctva pripomenul minuloročnú analýzu Najvyššieho kontrolneho úradu SR. Ten sa zameral na strategické dokumenty slovenskom zdravotníctve. „Chceli ich získať od ministerstva, ale zistili, že na rezorte nevedia, aké majú strategické dokumenty. Museli si ich teda vyhľadať a analyzovať kontrolóri. Nakoniec zistili, že z 11 analyzovaných dokumentov boli len v dvoch zmienené nejaké okrajové miľníky a nikde nebolo zahrnuté financovanie,“ dodal šéf odboru zdravotníctva v BSK.
Miroslav Homola
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Národnej športovej agentúre, Revírnej bratskej pokladni, Zdravotnej poisťovni Ministerstva vnútra ČR, Vojenskej zdravotnej poisťovni, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
