Zdravotnícke témy okolo transsexualizmu sú podľa odborníkov na Slovensku nesmierne spolitizované. „Nevedel som si predstaviť, ako veľmi môže politika zasiahnuť do čisto medicínskych záležitostí. Tu som to videl od začiatku a koniec ešte nie je. Je to príklad negatívneho zásahu politických síl do toho, ako vyzerá celý medicínsky odbor, ako je riadený a koordinovaný,“ povedal pre Zdravotnícky denník prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Odborne sa zaoberá najmä psychopatológiou, problémami ľudskej sexuality, filozofickými súvislosťami a spirituálnymi aspektami psychiatrie. Témam sa venuje aj na svojom blogu.
„Mladistvé transrodové osoby nevedia, koho majú kontaktovať a kde svoje problémy riešiť. Keď nemáme ani nevyhnutné minimum, hovoríme o kolapse starostlivosti,“ vyhlásil. Transrodovým pacientom sa podľa Pataráka venuje minimálny počet psychiatrov. Tvrdí, že by ich spočítal na prstoch jednej ruky.
Rovnako je na Slovensku už dlho kritický nedostatok psychiatrov, ktorí sa starajú o detských a dospievajúcich pacientov. „Psychiatrická starostlivosť o mladého, teda nedospelého človeka s rodovým nesúladom, u nás takmer neexistuje,“ poukázal.
Psychiater ako dirigent
Transrodoví ľudia podľa neho potrebujú všetko to, čo ostatní – teda lásku, vzťahy, prácu a dôstojný život, ktorý vnímajú ako zmysluplný. Psychiatri vo všeobecnosti ľuďom pomáhajú v oblasti diagnostiky a liečby akýchkoľvek psychických porúch, ale u transrodových osôb sa k tomu pridávajú aj špecifické problémy v oblasti sexuality a pohlavia, kde hrá prím medicínsky asistovaná tranzícia. „Teda postupy zmien telesných charakteristík trans osôb, aby boli v danom prípade v čo najväčšom súlade s prežívaným pocitom príslušnosti k určitému pohlaviu. Zo strany psychiatra ide najmä o diagnostiku rodového nesúladu, teda zjavného a pretrvávajúceho nesúladu medzi prežívaným rodom jedinca a jeho pohlavím,“ vysvetľuje Michal Patarák.
Psychiater je podľa neho niečo ako dirigent procesov okolo tranzície, ktorá je výsledkom túžby jedinca žiť život ako príslušník pohlavia, ktorému zodpovedá prežívaný rod, a možností medicíny. „Súčasťou tranzície je aj hormonálna liečba, ktorú vedie endokrinológ, a tiež chirurgické zásahy, takže psychiater nie je jediným medicínskym špecialistom, ktorý kľúčovo vstupuje do toho zložitého procesu,“ doplnil.
Na margo počtu odborníkov, ktorí sa venujú ľuďom s transsexualizmom, Patarák skonštatoval, že on sám už nezvláda prijímať nových pacientov túžiacich po tranzícii, dokonca im v tomto čase už ani nestíha odpovedať na e-maily. „Za týždeň mám na stavy súvisiace so sexualitou tri hodiny čistého času a nových trans ľudí momentálne nestíham, lebo starať sa musím a chcem aj o tých, ktorých už mám v evidencii,“ hovorí doktor Patarák. Robí to popri svojej ďalšej práci na Psychiatrickej klinike v Nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Dodal, že je nevyhnutné vzbudiť záujem mladých kolegov o prácu s transsexuálnymi ľuďmi.
„Našťastie, vzhľadom na odbornú príťažlivosť témy a vzhľadom na mnohé výzvy, sa objavujú aj noví mladí psychiatri, ktorí sú ochotní venovať sa špecifických témam okolo rodového nesúladu a pomáhať trans ľuďom. To sa však v systéme odzrkadlí možno o niekoľko rokov, každopádne aktuálne je situácia vyslovene krízová a počet trans ľudí, ktorí vyhľadávajú psychiatra, stúpa,“ zhodnotil.
Pohlavie verzus rod
Existuje dostatočne široký medicínsky konsenzus, že jedincom s rodovým nesúladom sa má pomáhať medicínskymi postupmi, ktoré boli v Československu etablované už v časoch socializmu. Tieto postupy však treba revidovať, aktualizovať, formalizovať a vytvárať nové štandardy pre poskytovanie modernej zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám.
Ministerstvo zdravotníctva ešte pod vedením Vladimíra Lengvarského zverejnilo Odborné usmernenie na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia u osoby administratívne evidovaného v matrike, na ktoré sa zniesla spŕška kritiky zo strany konzervatívne orientovaných ľudí, vrátane politikov. Odborníci na ňom pracovali niekoľko rokov. Ide o medicínsky dokument, ktorý slúži lekárom viacerých odborností na zjednotenie a reguláciu ich postupu pri tranzícii, respektíve na zjednotenie podmienok vydávania lekárskeho posudku na matriku, ktorého výsledkom by mala byť právna zmena pohlavia – zmena dokladov človeka tak, aby zodpovedali žiadanému pohlaviu.
Niektorí kritici dokumentu podľa Michala Pataráka posmešne konštatujú, že zmena pohlavia nie je biologicky možná. „Však to dobre vieme. Slovenská legislatíva však presne kvôli rôznym ideologickým skupinám nerozoznáva pojem rod. Potom sme nútení hovoriť o zmene pohlavia, hoci vieme, že ide o prepis rodu,“ poukazuje psychiater. Ani zmena pohlavných znakov, ako je operácia genitálií, pŕs či hormonálna terapia, ktorá vyvolá alebo potlačí rast ochlpenia, nezmení genetické pohlavie človeka. To ostáva v typickom prípade 46XX alebo 46XY, pokiaľ nejde o iné, napríklad intersexuálne stavy. „Keďže zmena pohlavia nie je možná, na veci prepisu rodu predstavuje chirurgická úprava genitálií v podstate len kozmetickú záležitosť. Transrodovosť totiž nesídli v genitáliách, ale v psychike človeka,“ pripomenul lekár.
Moderná psychiatria a psychológia rozlišujú rod a pohlavie. Toto rozdelenie vzniklo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Patarák upozorňuje, že na to, čomu na Slovensku hovoríme zmena pohlavia, nestačí presvedčenie, ako tvrdia mnohí odporcovia usmernenia ministerstva zdravotníctva. „Potrebné je absolvovať značne obsiahly a komplexný diagnostický proces, v ktorom sa transrodovosť vyhodnotí a diagnostikuje ako transsexualizmus,“ vysvetlil. Dodal, že pôvodný dokument hovoril priamo o rodovom nesúlade, čo zodpovedá aktuálnemu zneniu diagnostickej jednotky podľa jedenástej revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Avšak vzhľadom na to, že na Slovensku táto revízia ešte nebola prijatá, vo všetkých dokumentoch týkajúcich sa rodového nesúladu, sa používa pojem transsexualizmus. Patarák uviedol, že v súčasnosti sa na Slovensku ešte len pracuje na preklade nového vydania Medzinárodnej klasifikácie chorôb.
Medicína verzus ideológia
Psychiater upozornil, že mnohí ľudia z transsexualizmu robia politickú tému, hoci ide o vyslovene medicínsku záležitosť. „Pomáhať týmto jedincom inak ako v želanom procese tranzície znamená nepomáhať im vôbec alebo im dokonca škodiť,“ tvrdí.
V súčasnosti sú podľa neho plastická chirurgia a kozmetické korigovanie vyslovene na výslní a nemá zmysel brzdiť prispôsobovanie tela, ktoré nemá v prvom rade estetický význam, ale má viesť predovšetkým k väčšiemu súladu medzi telom a psychickým prežívaním človeka. „Transrodovosť nie je žiadna novinka zo západu, veď sa rieši už desaťročia, len s inými názvami a diagnostickými kategóriami, či s odlišným myšlienkovým a filozofickým ošatením,“ poukázal Patarák. Doplnil, že uverejnená konzervatívna kritika ministerského usmernenia nie je vecná ani medicínska, ale ideologická.
Odborné usmernenie pritom nerieši samotný diagnostický proces, len zjednocuje postupy a znenie lekárskeho posudku na matriku, ktorého účelom je úradná zmena pohlavia. Je to však podľa Pataráka veľmi potrebný krok. Na štandardizáciu diagnostického a liečebného postupu má slúžiť štandardný diagnostický postup.
Kritici usmernenia poukazujú na to, že pri zmene pohlavia je problém napríklad na verejných toaletách, ktoré sú zväčša rozdelené na mužské a ženské (objavujú sa už aj unisex záchody, poznámka redakcie), alebo u športovcov na súťažiach. Podľa Pataráka sa s týmito záležitosťami musia vysporiadať iné rezorty a spoločnosť celkovo. „Nemá ich riešiť odborné usmernenie, to s tzv. zmenou pohlavia z pohľadu medicíny naozaj nijako nesúvisí,“ tvrdí.
„Netvárme sa, že transrodoví ľudia sa začnú objavovať až po schválení usmernenia. Veď sú tu neustále. Myslíte si, že nechodia na záchody? Chodia. A viete ako? Keď tam prídu, tak sa, čuduj sa svete, zamknú! A problém so športovcami? Hádam naozaj nikto nechce, aby takúto záležitosť riešili psychiatri!“ hnevá sa Patarák.
Podľa neho sú podobné vyjadrenia zavádzajúce a zasahujú do medicínskych kompetencií. „Do odborného usmernenia o arteriálnej hypertenzii alebo diabetes mellitus by si žiadny politik zasahovať nedovolil. Prečo si to dovolí, keď ide o psychiatriu?“ pýta sa.
Politické ťahanice
Spomínané odborné usmernenie o tzv. zmene pohlavia bolo síce prijaté 6. apríla 2022, no krátko na to bolo zneplatnené, napriek tomu, že oficiálne vyšlo vo vestníku Ministerstva zdravotníctva. Jeho platnosť bola podmienená prijatím štandardného postupu, ktorý poslanci v parlamente opakovane odmietali. „Napokon sme sa dočkali 3. marca 2023 – opäť to bol teda takmer rok zdržania – keď bol schválený Štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom. Prijatie dokumentu sme my, ktorí sme na ňom autorsky pracovali, i širší okruh lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť jedincom s rodovým nesúladom, prijali naozaj s úľavou. Časy však boli a sú také, že sme sa obávali, či nejakým spôsobom nebude zas zrušený,“ podotkol prezident psychiatrickej spoločnosti.
Štandardný postup ešte pred jeho oficiálnou verziou a prijatím unikol na verejnosť, objavil sa na sociálnych sieťach, kde si ho čítalo množstvo ľudí, laikov, ktorí sa vyjadrovali k jeho obsahu. „Boli sme opäť svedkami útokov a kritiky z istých politických kruhov vo vzťahu k štandardnému postupu. Pre mňa osobne nastalo dno celého tohto marazmu v decembri 2022, keď bola zverejnená petícia s názvom Vyjadrenie psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu, ktorá bola adresovaná priamo vtedajšiemu premiérovi Hegerovi a ministrovi zdravotníctva Lengvarskému. Nebolo to ani tak vyjadrenie k transsexualizmu ako k odbornému usmerneniu a v tom čase ešte neprijatému štandardnému postupu. Ako o dne o tom hovorím preto, že toto vyjadrenie podporili aj niektorí kolegovia psychiatri a psychológovia, najmä tí, ktorí sa danej téme odborne nevenujú,“ nešetrí kritikou Patarák.
Neskôr v marci 2023 sa objavil podľa neho „nebezpečný, úplne nepotrebný, ale v danej veci účelový návrh zákona“ poslancov Jozefa Lukáča, Anny Andrejuvovej, Evy Hudecovej a Anny Záborskej, ktorý mal dopĺňať zákon 301/1995 o rodnom čísle. Po jeho schválení by bolo možné meniť rodné číslo jedinca len na základe pohlavia určeného genetickým testom. Prijatie takéhoto návrhu by podľa Pataráka znamenalo, že by sa na Slovensku znemožnila právna tranzícia. „Návrh zákona bol z medicínskeho hľadiska naskrze neprijateľný, vychádzal totiž z mylného predpokladu o jednoznačnosti genetického testu na správne určenie pohlavia. Cielený však bol proti trans ľuďom, pretože by znemožňoval právne zavŕšenie tranzície, o ktorého reguláciu išlo v odbornom usmernení, čím bol vo svojom jadre úplne amorálny. Jeho cieľom bolo odstaviť trans osoby od možnosti zmeny právnej identity,“ vysvetlil pre Zdravotnícky denník.
Téma patrí do zdravotníctva
„Znova a znova sa teda ukazuje, ako je zdravotná starostlivosť o trans osoby u nás subjektom zvýšeného politického záujmu a zásahov, čo celej problematike vonkoncom neprospieva a čo ju miestami existenciálne ohrozuje, pričom sa okrem toho už tradične využíva na vzbudenie spoločenského ohrozenia vo verejnosti a v predvolebných zápasoch,“ zhodnotil Michal Patarák. Hoci je už prijaté aj odborné usmernenie aj štandardný postup, poukázal na to, že existujú značné regionálne rozdiely v tom, ako na lekárske posudky reagujú jednotlivé matriky. „Od pacientov máme správy o tom, že im na niektorých miestach Slovenska odmietajú zmeniť doklady i keď sa preukážu lekárskym posudkom formulovaným presne podľa oficiálne prijatých dokumentov. Psychiatrická spoločnosť to už rieši, tentoraz otázkou na Ministerstvo vnútra SR,“ povedal.
Celá problematika si podľa odborníka v prvom rade žiada deideologizáciu a depolitizáciu, čiže umiestnenie tam, kam patrí – do zdravotníctva. V druhom rade je potrebné venovať pozornosť kontextom zdravotnej starostlivosti. „Celé zdravotníctvo sa totiž zmieta v problémoch, ktoré sú už dlho jasne pomenované, a aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti o transrodové osoby závisí od globálne nastavených parametrov zdravotníctva. No a napokon to je záujem samotných odborníkov pracovať na tomto poli, čo nie sú len psychiatri a psychológovia, keďže poskytovanie zdravotnej starostlivosti trans ľuďom má interdisciplinárny charakter. Ten by sa mal systematicky podnecovať a podľa mňa aj zatraktívniť,“ uzavrel prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.
Lucia Hakszer
