Výdavky na zdravotníctvo sa po pandémii zvýšili v každej krajine a na pôvodnú úroveň sa už nikdy nevrátia. Rozpočet na zdravotníctvo však má svoje limity, preto je potrebné zamerať sa na vzdelávanie a prevenciu. Na treťom ročníku konferencie Zdravotnického deníku Ekonomika prevence to povedal prednosta alergologickej a pľúcnej kliniky Národného lekárskeho inštitútu v Poľsku, prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie a profesor Andrzej Mariusz Fal.
Chronické ochorenia sa podľa profesora začínajú vyskytovať po 40. roku života a po 60. roku života už môže mať človek tri chronické choroby. Dôvodom sú rôzne rizikové faktory ako alkohol, tabak či zlá strava. Pribúda síce ľudí, ktorí sa dožívajú vyššieho veku, ale aj viac chronických chorôb. To znamená, že sa zvyšujú aj náklady na zdravotníctvo. „Na pacienta do 65 rokov veku utratíme približne 1,2 tisíca poľských zlotych, po tomto veku sa to ale strojnásobuje. Žijeme vo svete, kde je potrebná čoraz viac zdravotná starostlivosť, ale nemáme na to dostatok financií,“ tvrdí.
Profesor Fal poukázal na to, že čím viac peňazí ide na zdravotníctvo v krajine, tým dlhší je život jej obyvateľstva. Za posledné štyri roky, aj kvôli pandémii, však výrazne vzrástli výdavky na zdravotnú starostlivosť. „Keď už raz výdavky porastú, nikdy sa nevrátia na rovnakú úroveň, ani keď už pandémia skončila. Krajiny s vysokým príjmom utrácajú asi pätinu rozpočtu na zdravotníctvo. Problém je v tom, že už nemáme ako zvyšovať rozpočet na zdravotníctvo, preto potrebujeme zlepšovať vzdelanie a prevenciu,“ povedal na úvod konferencie prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie.
Potrebná je zmena životného štýlu
Krajiny preto musia nájsť nové zdroje financovania zdravotníctva, pretože sa môže stať, že nebudú dostupné niektoré služby zdravotníctva. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vytvorila do roku 2030 dosiahnuteľné ciele. „Jedna skupina týchto cieľov sa týka pohody a dobrého duševného zdravia. Tu sa nebavíme o nemocnici a ambulantnej starostlivosti, ale o životnom štýle. WHO už pred desiatimi rokmi povedala, že jediný spôsob, ako neprekročiť rozpočet, je zmena životného štýlu,“ poukázal Fal.
Bolo tiež vypočítané, že investícia do prevencie prináša niekoľkonásobok ušetrených peňazí v zdravotníctve. Napríklad, jeden americký dolár investovaný do prevencie fajčenia môže priniesť osem dolárov. „Každý dolár vložený do prevencie zníži výdaje na zdravotníctvo. Ak zmeníme vzorce chovania, bude to mať pozitívne dopady na príjmy. To znamená, že sa nám zlepší kvalita života. Potrebujeme preto prevenciu,“ upozornil profesor.
Podľa Fala si ľudia pod prevenciou predstavujú napríklad včasný skríning u lekára, to je však podľa neho sekundárna prevencia. Krajiny by sa ale mali zamerať na takzvanú primordiálnu prevenciu, ktorá sa môže vrátiť až dvanásťnásobne. „Ide napríklad o vzdelávanie. V škole poviete deťom, že fajčenie je škodlivé, a nech to povedia aj rodičom, ktorí fajčia. Keď pôjdete touto cestou, väčšina detí nikdy fajčiť nezačne,“ myslí si prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie s tým, že by pomohli aj vyššie spotrebné dane na alkohol, cigarety, nealkoholické pivo či elektronické cigarety.
Príkladné krajiny v boji proti fajčeniu sú podľa profesora Švédsko či Nový Zéland. Švédsko je podľa neho prvá európska krajina bez cigariet, tento rok mali len päť percent fajčiarov. Majú aj najmenej onkologických chorôb v rámci Európy, resp. najmenej rakoviny pľúc a dýchacích ciest. Ďalším príkladom je Nový Zéland, ktorý už nebude predávať cigarety niektorým skupinám obyvateľom. „Keď tento rok budete plnoletý, už si tam cigarety nekúpite. Oni zhruba 20 rokov učili populáciu, že sa nemá fajčiť. Zároveň boli zvýšené spotrebné dane o desať percent. Predtým predávali cigarety len plnoletým a za 15 rokov zakážu cigarety úplne pre všetkých,“ povedal.
Existujú aj nepriame náklady
Profesor Fal poukázal aj na to, že existujú aj nepriame náklady v rámci zdravotníctva. Tie vznikajú napríklad kvôli tomu, že zamestnanec ochorie a nepríde do práce. Napríklad priemysel v Spojených štátoch amerických stráca približne rovnaký objem peňazí v rámci neprítomnosti zamestnancov v práci, ako sa vynakladá na ich zdravotnú starostlivosť.
Okrem tabaku je problémom aj alkohol. Po pandémii sa podľa štatistík pije trochu menej, ale ľudia, ktorí pili aj pred pandémiou, pijú teraz o 30 percent viac. Z toho vznikajú aj určité nepriame náklady, medzi ktoré patria škody po nehodách, nárast zločinnosti a podobne. Spotreba alkoholu je však jediná oblasť, kde WHO hovorí, že by stačilo, aby ľudia znížili svoju spotrebu. „Samozrejme, dajte si večer pohár dobrého vína, ale nesmie sa to prehnať,“ upozornil Fal.
„Musíme však pamätať na to, že prevencia je najefekíivnejší spôsob, ako bojovať s chorobami. Za druhé je to zmena životného štýlu, čo je najlacnejší spôsob, ako predchádzať vzniku neprenosných chorôb, ktoré sú zodpovedné za najvyšší podiel predčasných úmrtí. V Poľsku napríklad tvoria 90 percent všetkých predčasných úmrtí. Takže je potrebné, aby sme sa zamerali na investície do prevencie, aby sme dosiali efekty v čo najkratšom čase,“ dodal.
Miroslav Homola
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Národnej športovej agentúre, Revírnej bratskej pokladni, Zdravotnej poisťovni Ministerstva vnútra ČR, Vojenskej zdravotnej poisťovni, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
