Do zoznamu takzvaných iných zdravotníckych pracovníkov by mali od januára budúceho roka pribudnúť sociálni pracovníci. Vyplýva to z návrhu novely zákona, ktorý ešte v auguste tohto roka prešiel pripomienkovým konaním. S návrhom však nesúhlasia nemocnice, zamestnávatelia v zdravotníctve, odborári a ani ministerstvá zdravotníctva či financií.

Medzi vymenované povolania takzvaných iných zdravotníckych pracovníkov, ako sú logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik alebo laboratórny diagnostik, by sa malo zaradiť aj povolanie sociálny pracovník. Tak znie základná myšlienka návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Do pripomienkovania ho predložila poslankyňa parlamentu Katarína Hatráková (Kresťanská únia).

Navrhované doplnenie podľa jej slov zlegitimizuje postavenie sociálneho pracovníka a výkonu sociálnej práce v oblasti zdravotníctva. „Je namieste ukončiť dlhodobé polemiky o tom, či ide o výkon odbornej činnosti iného zdravotníckeho pracovníka. Je nesporné, že odborná činnosť sociálnej práce je nevyhnutnou súčasťou nielen preventívnej zložky zdravotnej starostlivosti, ale prispieva k celkovej liečbe pacienta s cieľom predĺženia jeho života a zvýšenia kvality jeho života,“ tvrdí poslankyňa.

Podľa aktuálneho znenia právnych predpisov v oblasti zdravotníctva nie je sociálna práca v zdravotníctve vykonávaná povolaním iného zdravotníckeho pracovníka, čo podľa jej slov spôsobuje „neprekonateľné praktické problémy pri vykonávaní tejto odbornej činnosti v prospech pacientov“.

V súvislosti s doplnením sociálneho pracovníka medzi iné zdravotnícke povolania je podľa návrhu potrebné doriešiť aj jeho mzdové náležitosti. Poslankyňa preto navrhuje doplnenie osobitného ustanovenia o minimálnej výške základnej zložky mzdy sociálneho pracovníka rovnako ako u niektorých iných zdravotníckych pracovníkov.

Mohlo by vás zajímat

Nesúhlasí s tým takmer nikto

Pripomienkovanie návrhu sa skončilo ešte na začiatku augusta tohto roka. Celkovo k nemu pribudlo 21 pripomienok, z toho sedem bolo zásadných. Navrhovanú novelu komentovalo viacero inštitúcií, ministerstiev a zväzov. Väčšina z nich s ním ale nesúhlasí.

Nesúhlasné stanovisko zaujala napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), ktorej pripomienka bola vyhodnotená ako zásadná. Medzi jej členov patrí viacero zdravotníckych organizácií. „Zásadne nesúhlasíme s predloženým materiálom – poslaneckým návrhom, ktorého cieľom je zaradiť sociálneho pracovníka medzi zdravotníckych pracovníkov,“ uvádza asociácia s tým, že v návrhu chýbajú napríklad mzdové dopady na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s participáciou na finančných prostriedkoch z verejného zdravotného poistenia, čo nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády.

„Uvedený poslanecký návrh nereflektuje a neobsahuje legislatívnu úpravu aj z pohľadu iných touto zmenou navrhovaných aspektov prináležiacich k vzniku statusu zdravotníckeho pracovníka, jeho práv a povinností, kompetencií a zaradeniu de facto a de iure do regulovaného povolania prierezom zdravotníckej legislatívy Slovenského právneho poriadku. Rovnako nesúhlasíme s návrhom odmeňovania o doplnenie osobitného ustanovenia o minimálnej výške základnej zložky mzdy sociálneho pracovníka, rovnako ako u niektorých iných zdravotníckych pracovníkov aj s poukazom na nevyčíslenie tohto dopadu na štátny rozpočet a podnikateľské prostredie, akcentujúc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje AZZZ.

S návrhom nesúhlasí ani Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ). „Pani poslankyňa uvádza, že predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet, čo nie je pravda. Navrhuje výrazné navýšenie odmeňovania sociálnych pracovníkov, ale nenavrhuje finančné krytie – koľkých pracovníkov sa takéto navýšenie miezd bude týkať, koľko to bude stáť a kto to zaplatí. Okrem „uletených“ koeficientov je potrebné zohľadniť prax – ako sa im bude započítavať a odkedy. Zároveň sa vytvára precedens, pretože sa ozvú ďalší pracovníci, ktorí sú v tíme poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale tiež nie sú vedení ako zdravotnícki pracovníci,“ upozorňujú odborári.

Zaradenie sociálnych pracovníkov medzi zdravotníkov sa podľa pripominok nepozdáva ani zdravotnej poisťovni Dôvera či Asociácii nemocníc Slovenska.

Spor medzi ministerstvami

Ani ministerstvo financií nesúhlasí so zaradením sociálnych pracovníkov medzi zdravotníckych pracovníkov bez analýzy vykonanej ministerstvom zdravotníctva. Navrhované zaradenie sociálnych pracovníkov medzi zdravotníckych pracovníkov má totiž podľa rezortu výrazne navýšiť ich mzdové ohodnotenie napríklad v porovnaní so zdravotnými sestrami. „Ministerstvo zdravotníctva by malo tiež posúdiť, či je možné zaradiť sociálnych pracovníkov v nemocniciach na základe ich vykonávaných kompetencií medzi zdravotníckych pracovníkov,“ tvrdí ministertvo financií.

Samotný rezort zdravotníctva, ktorý je zároveň gestorom návrhu, tiež zaujal nesúhlasné stanovisko. Okrem iného poukázal najmä na fakt, že návrh sa nezaoberá zmenou zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čím neobsahuje viacero zásadných úprav, bez ktorých jeho uplatnenie v praxi bude nevykonateľné a bude mať nevyčíslený finančný dopad na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Do pripomienkovania sa zapojilo aj ministerstvo práce, ktoré s rezortom zdravotníctva síce súhlasí, ale žiada doplniť predkladaciu správu o alternatívny návrh riešenia úpravy podmienok výkonu sociálnej práce v rezorte zdravotníctva. „V prípade nedoplnenia predkladacej správy o alternatívny návrh riešenia právnej úpravy podmienok výkonu sociálnej práce v rezorte zdravotníctva, zásadne žiadame zmeniť nesúhlasné stanovisko ministerstva zdravotníctva na súhlasné,“ uvádza rezort práce.

Ministerstvo práce rezortu zdravotníctva vyčíta, že napriek záujmu riešiť postavenie sociálnych pracovníkov v rezorte zdravotníctva a najmä záujmu riešiť podmienky výkonu sociálnej práce v zdravotníctve doposiaľ nepredložilo návrh riešenia v rámci vládnych návrhov. „V predkladacej správe sú opätovne uvádzané ako dôvody v zásade komplikovanosť prípadnej právnej úpravy a potenciálny nesúhlas zdravotných sestier, nie však nesúhlas s potrebou takejto právnej úpravy. Ak ministerstvo zdravotníctva považuje riešenie vážneho problému postavenia sociálnych pracovníkov v rezorte zdravotníctva za potrebné, malo by navrhnúť vlastný spôsob riešenia,“ zdôrazňuje ministerstvo práce.

Ak novela prejde celým legislatívnym procesom, mala by platiť od januára budúceho roka. Momentálne sa ale ešte stále vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie.

Miroslav Homola