Zdravotníctvo bude po predčasných parlamentných voľbách patriť k najdôležitejším témam pre novú vládu. Ako k tejto téme pristúpili politické strany vo svojich programoch? Na túto otázku odpovedala skupina piatich zdravotníckych analytikov vo svojom hodnotení zdravotníckej časti volebných programov.
Už na konci septembra sa na Slovensku konajú predčasné parlamentné voľby. Niektoré strany ponúkajú aj prepracovaný program, v ktorom prezentujú svoju víziu o ďalšom smerovaní krajiny v prípade ich účasti vo vláde. Na zdravotnícku časť programov sa preto pozreli analytici Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare, Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) a analytik Matej Mišík ako súkromná osoba.
Do hodnotenia boli zaradené programy strán, ktoré v prieskumoch dosiahli viac ako tri percentá a zároveň zverejnili program do polovice septembra tohto roka. Hodnotili sa len oficiálne programy strán, nie výstupy jej predstaviteľov na blogoch, v médiách, na sociálnych sieťach a podobne. Každé jedno opatrenie deklarované v programe bolo hodnotené z hľadiska súhlasu s opatrením, kvality spracovania a prínosu, či dôležitosti.
Takto ohodnotené opatrenia boli následne pre každú stranu spriemerované. Priemerná hodnota bola v ďalšom kroku vynásobená komplexnosťou programu. Celkový výsledok je tvorený súčtom hodnotení všetkých piatich analytikov.
Na prvých miestach SaS a PS
Do zoznamu relevantných strán sa dostalo 11 subjektov, z toho dva však k danému dátumu nemali dostupný program, preto neboli hodnotené. Išlo o strany Sme rodina a OĽaNO. Prvé dve miesta v hodnotení zopakovali výsledky z roku 2020, keď sa na prvé miesto opäť dostal program Slobody a solidarity (SaS) nasledovaný Progresívnym Slovenskom (PS). Tretie miesto obsadil program KDH, ktorý zaznamenal značný posun oproti roku 2020. Najnižšie skóre dosiahol program Republiky.
„Porovnanie rozmerov priemerného prínosu jednotlivých opatrení a komplexity programu ukazuje, že SaS mala prínosný aj komplexný program. Podobne tak PS, pri ktorom však niektoré opatrenia už stiahli priemernú prínosnosť nižšie. KDH malo najkomplexnejší program zo všetkých, avšak jednotlivé opatrenia mali veľmi rôznorodú prínosnosť, čo viedlo k ich nižšiemu priemernému hodnoteniu. Hlas-SD predstavuje v oboch rozmeroch takmer dokonalý priemer. Smer, Aliancia aj SNS mali extrémne stručné programy,“ tvrdia analytici v hodnotení.
Najväčší podiel pozitívne hodnotených opatrení mali Demokrati, SaS a Smr, pri ktorých to bolo deväť opatrení z desiatich. Vyššiemu celkovému hodnoteniu v prípade Demokratov a Smeru však zabránilo to, že tieto kladne hodnotené opatrenia boli buď veľmi vágne, alebo sa týkali len úzkej oblasti, prípadne ich celkovo bolo málo.
Strany sa v programoch polepšili
Pozitívnym znamením podľa analytikov bolo, že celková kvalita programov z pohľadu komplexnosti, detailov a porozumenia problematike oproti voľbám 2020 mierne stúpla. „Do väčšiny programov sa dostali aj témy ako dlhodobá a paliatívna starostlivosť, duševné zdravie, otázky vzdelávania zdravotníkov, merania kvality či byrokracie. Zamrzela však absencia témy zdravia marginalizovaných komunít, ale aj menší výskyt opatrení zameraných napríklad na laboratóriá a diagnostiku, tému výnimiek či štandardov,“ píšu v hodnotení zdravotnícki odborníci.
Najzásadnejším nedostatkom však podľa nich bolo chýbajúce vyčíslenie nákladov navrhovaných opatrení, a to aj pri tých s dramatickým dopadom. Rovnako tak v programoch chýbala téma úspor. Oproti minulým voľbám ale strany vynechali „veľké ideologické témy“ ako privatizácia verzus znárodnenie či konkurencia verzus jedna poisťovňa. Rovnako tak sa strany vyhli systémovým témam ako sú poplatky, odvodový systém, nárok, či štandard a nadštandard. Výnimkou bola podľa odborníkov SaS, ani jej program však nepopisuje dramatické prekopanie celého systému.
„Na základe programov preto konštatujeme, že zdravotnícke tímy jednotlivých strán sa síce pozreli na jednotlivé témy v sektore poctivejšie ako v minulosti, no z hľadiska dramatických zmien sa stávajú skôr opatrnejšími,“ uzatvorili svoje hodnotenie analytici.
Miroslav Homola
