Inštitúcie, organizácie a ľudia pracujúci s osobami s mentálnym postihnutím žiadajú, aby títo ľudia mohli rozhodovať o sebe sami. Vyžaduje si to legislatívne zmeny a posun od pozbavenia alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony k takzvanému podporovanému rozhodovaniu, ktoré už funguje vo viacerých krajinách.
Minulý týždeň organizácie vyzvali politikov aby sa téme venovali. Za ostatných 13 rokov spolu 6 ministrov a ministeriek spravodlivosti deklarovalo vôľu situáciu riešiť, avšak doteraz k zmenám nedošlo. Je už pripravený aj návrh reformy opatrovníctva, avšak materiál stále nebol predložený na rokovanie vlády. „Vyzývame politické strany kandidujúce v parlamentných voľbách 2023, aby sa k tejto téme prihlásili a venovali sa jej,“ apeluje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
„Žiadame budúcu ministerku alebo ministra spravodlivosti, aby urýchli dokončovacie práce na tejto legislatívnej zmene. Veríme, že si túto tému politici a političky zoberú k srdcu a nenechajú ľudí s mentálnym postihnutím a ľudí s problémami v oblasti duševného zdravia naďalej na okraji záujmu a na okraji spoločnosti,“ doplnila riaditeľka Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR Iveta Mišová.
Obmedzujú im množstvo aktivít
Človek s ťažkosťami pri rozhodovaní by podľa odborníčok mal mať právo pred svojím rozhodnutím dostať oficiálnu, právne uznanú podporu a poradenstvo od osoby, ktorú si sám vyberie. Toto podporované rozhodovanie postupne zavádzajú v mnohých krajinách. „Zabráňme stigmatizácii človeka s mentálnym postihnutím alebo s problémami v oblasti duševného zdravia, že pre ich zdravotné postihnutie automaticky nie sú schopní rozhodovať sa,“ vyzýva Zuzana Stavrovská.
Dlhodobo upozorňuje, že by malo byť samozrejmé, aby títo ľudia boli samostatní a mali k dispozícii podporu, aby sa vedeli napríklad aj zamestnať na voľnom trhu práce. Absenciu tejto podpory vytýkali Slovensku aj európske inštitúcie.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony spôsobuje, že s ľuďmi s mentálnym postihnutím sa automaticky zaobchádza inak ako s ostatnými ľuďmi a berie sa im možnosť zúčastniť sa väčšiny životných aktivít, hoci tieto aktivity ani nie sú právnymi úkonmi. „Jednoznačne v týchto prípadoch dochádza k ich diskriminácii. Nemôžu sa v ničom sami rozhodnúť, hoci majú svoj názor, nikto sa ich naň nepýta, nepovažujú sa za plnohodnotných členov našej spoločnosti,“ upozorňuje Iveta Mišová zo ZPMP.
Izolácia a reštrikcie
V uplynulých desiatich rokoch v zahraničí postupne upúšťajú od obmedzovania spôsobilosti na právne úkony a zavádzajú model podporovaného rozhodovania. Právo na rozhodovanie sa vtedy neprenáša na iných ľudí, ale daná osoba má svoj okruh poradcov – blízkych ľudí ako sú členovia rodiny alebo priatelia, ktorých úlohou je zistiť vôľu podporovanej osoby a ochrániť ju pred podvodníkmi. O takomto podporovateľovi nemusí rozhodnúť súd. Súdne konanie nie je potrebné ani na zmenu podporovateľa, ako je to napríklad v konaniach o zmene opatrovníka či o navrátení spôsobilosti na právne úkony – čo je často dlhodobý a náročný proces.
Na Slovensku sa v praxi stáva, že život človeka s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sa odohráva len doma alebo medzi múrmi celoročného zariadenia sociálnych služieb, kdesi mimo mesta na periférii. Títo ľudia často majú zakázané vídať sa s priateľmi, žiť s partnerom, ktorého milujú, obliekať sa podľa svojho vkusu, ísť napríklad na zmrzlinu či surfovať po internete. Večierka je povinne o 19:00. Peniaze, ktoré si ľudia s mentálnym postihnutím našetrili, im nedovolia použiť alebo ich niekto minie bez ich vedomia. Organizácie, ktoré obhajujú práva ľudí s mentálnym postihnutím, zdôrazňujú, že takéto praktiky musia skončiť.
Štatistiky chýbajú
Na Slovensku bolo desiatky rokov pozbavenie spôsobilosti na právne úkony jediným existujúcim právnym nástrojom ochrany ľudí s mentálnym postihnutím či s problémami v oblasti duševného zdravia. Cieľom bolo ochrániť tieto osoby a ich majetkové práva – napríklad, aby neuzavreli nevýhodné zmluvy. Taký človek však v praxi nemohol o sebe rozhodovať, bol izolovaný a strácal svoju identitu.
V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2010, sa štáty zaviazali neklásť dôraz na odobratie spôsobilosti na právne úkony, ale na poskytovanie nevyhnutnej podpory osobám so zdravotným postihnutím. Podľa Dohovoru musia mať ľudia so zdravotným postihnutím „právnu spôsobilosť na rovnakom základe ako iní ľudia“.
V júli 2016 preto na Slovensku začal platiť Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého už nie je možné pozbaviť človeka spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, môže byť iba obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Súd vtedy určí, v ktorých právnych úkonoch danú osobu obmedzuje a ustanoví jej opatrovníka. Ten preberá zodpovednosť za určené právne úkony opatrovanca.
Štatistiky toho, koľko ľudí je na Slovensku pozbavených spôsobilosti na právne úkony a koľko ľudí má obmedzenie v spôsobilosti, dlho neexistovali. Preto v roku 2016, hneď po vzniku Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, urobila komisárka Zuzana Stavrovská prieskum – vyžiadala si údaje z jednotlivých súdov. K 30. júnu 2016 žilo na Slovensku 16 816 ľudí, ktorí boli (z minulosti) pozbavení spôsobilosti na právne úkony a 1100 ľudí, ktorí boli obmedzení v tejto spôsobilosti. Tento údaj sa však ani naďalej komplexne nesleduje. Ministerstvo spravodlivosti SR eviduje len štatistiky aktuálne vydaných súdnych rozhodnutí za dané obdobie kalendárneho roka.
Obmedzenie spôsobilosti „v celom rozsahu“
„Hoci obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je už miernejší právny nástroj ochrany ako pozbavenie spôsobilosti, v praxi je nadužívaný, pretože je jediný,“ upozorňuje komisárka Zuzana Stavrovská. Podľa jej skúseností súdy často naďalej obmedzujú ľudí v takom množstve právnych úkonov, že de facto sú tejto spôsobilosti úplne pozbavení. Vyskytol sa aj rozsudok s výrokom: „Súd obmedzuje účastníka konania v celom rozsahu“. Komisárka poukazuje aj na prípady zneužívania postavenia opatrovníkov: „Vlani sme riešili prípad, keď bol pán s mentálnym postihnutím klientom zariadenia sociálnych služieb a jeho opatrovníkom bol jeho bratranec, ktorý mu dával na prídel 50 eur mesačne. Pritom išlo o peniaze z dôchodku opatrovanca. Aj človek obmedzený v spôsobilosti na právne úkony má mať právo užívať svoj majetok. Tento pán by si bol rád kúpil počítač alebo televízor, ale z týchto prídelov nemal možnosť, bol úplne odkázaný na to, či mu jeho peniaze opatrovník odovzdá, ako rozhodne, či má právo kúpiť si tieto veci.“
Nedávno došlo k veľkej zmene napríklad v Rakúsku. Inšpirujúca je aj nová koncepcia podporovaného rozhodovania v Španielsku z roku 2021, kde už dokonca vôbec nie je možné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a majú len systém podporovaného rozhodovania. Podporované rozhodovanie zaviedlo aj Česko v Občianskom zákonníku účinnom od januára 2014.
Na slovenskom ministerstve spravodlivosti vznikla pracovná skupina, ktorá mala za úlohu pripraviť návrh na ochranu zraniteľných osôb na Slovensku. „K tomu, že na rokovanie vlády SR bude predložený materiál, ktorý bude riešiť problematiku reformy opatrovníctva dospelých v Slovenskej republike, sa zaviazala vláda v Národnom programe rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030. Na ministerstve spravodlivosti je už pripravené aj legislatívne znenie,“ upozornil predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR Branislav Mamojka. Legislatívny návrh počíta s tým, že podporované rozhodovanie bude mať vždy prednosť pred rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Naďalej má podľa návrhu existovať aj krajná možnosť, akou je obmedzenie spôsobilosti, nemá to však byť jediný právny nástroj ochrany. Predstavitelia organizácii zdôraznili, že dôležité je najmä to, aby politici záležitosti venovali pozornosť.
Lucia Hakszer
