Spustenie optimalizácie siete nemocníc bolo podmienkou čerpania financií z plánu obnovy, ale reformu treba naďalej kultivovať a na to, aby bola úspešná, treba v zdravotníctve riešiť aj ďalšie veci. Lekárka a volebná líderka strany Demokrati Andrea Letanovská v diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka vyhlásila, že ako prvá by sa mala riešiť dostupnosť ambulantnej starostlivosti v regiónoch, a to nielen primárnej, ale aj špecializovanej. Nejde len o geografické vzdialenosti, ale aj o to, aby bola starostlivosť dostupná v adekvátnom čase a kvalite. „Je potrebné, aby ambulantná sféra dokázala manažovať väčšinu ochorení, tak ako v úspešných krajinách sveta,“ hovorí Letanovská, ktorá je primárkou Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom onkologickom ústave v Bratislave.
Pre zlepšenie dostupnosti starostlivosti, ktoré od politikov očakávajú občania, je podľa Letanovskej kľúčové prilákať do systému nových ambulantných lekárov. „Niečo sa v minulosti zreformovalo, ale tento cieľ sa nám nedarilo dosiahnuť,“ skonštatovala. Ako druhá sa podľa nej bude musieť riešiť otázka dlhodobej a následnej starostlivosti.
Letanovská súhlasí s ďalšími účastníkmi Okrúhleho stola v tom, že by sa nemali dramaticky meniť princípy fungovania zdravotníctva, ale vylepšovať to, čo je dobré. „Musí tu byť pluralitný systém zdravotného poistenia, kombinácia verejných a súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj princíp solidarity,“ spresnila lekárka a politička.
Doplatky nie sú transparentné, kalkulovateľné, niektoré ani evidované
Súčasný systém financovania zdravotníctva považuje za neefektívny. „Mali by sme doň dávať peniaze na začiatku a nie na konci,“ hovorí na margo opakovaného dofinancovania štátnych nemocníc či zdravotnej poisťovne. To je spôsobené aj celkovo nezdravým stavom verejných financií na Slovensku. „Zvyčajne plánujeme tak, že vopred vieme, že objem financií v sektore nebude stačiť a rátame s dodatočným dofinancovaním. To je však diskriminačné, selektívne a veľmi deformuje podmienky v systéme na Slovensku,“ tvrdí Letanovská. Opakovane dofinancované subjekty tak nemajú dôvod správať sa efektívne.
„Potrebujeme lepšie plánovanie financovania zdravotníctva a objem peňazí musí lepšie spĺňať predpokladané náklady. Treba investovať do konkrétnych cieľov, ktoré chceme splniť,“ povedala líderka Demokratov. Zdrojom väčšieho objemu financií v systéme by podľa nej mala byť vyššia platba za poistencov štátu, pretože momentálna nepokryje ani platbu za zdravotnú starostlivosť, ktorú títo poistenci čerpajú, a od začiatku sa počíta s mankom. „Už máme návrh na zvyšovanie platby. Mala by sa zvyšovať každý rok o isté percentuálne body,“ hovorí Letanovská, ktorá je momentálne v parlamente ako nezaradená poslankyňa.
Ďalšie peniaze by podľa nej mali prísť do systému zo spoluúčasti pacientov na starostlivosti a tiež dofinancovaním sektora z iných zdrojov. „Ani dnes starostlivosť nie je pre pacientov bezplatná, ale doplatky sú živelné, nie sú transparentné ani kalkulovateľné, teda sa na ne nedá nastaviť očakávanie a pripraviť systém,“ konštatuje. Podotkla, že mnohé doplatky nie sú ani evidované a tiež, že občan nemusí byť kedykoľvek pripravený na to, aby si doplácal za zdravotnú starostlivosť. Preto by podľa nej mal mať možnosť pripoistiť sa.
„Pripoistenie za istý definovaný nadštandard bolo možné už aj v minulosti, ale ľudia nevedeli, u ktorých diagnóz a začo majú byť spoluúčastní a tak nemali motiváciu sa pripoisťovať. Treba im to vysvetľovať,“ tvrdí Andrea Letanovská. V diskusii jej dal za pravdu bratislavský krajský lekár Tomáš Szalay (SaS), podľa ktorého je v slovenskom zdravotníctve bežné, že ľudia ani nevedia, začo platia.
Treba komunikovať
Ktokoľvek sa po voľbách stane ministrom zdravotníctva, podľa Letanovskej bude musieť diskutovať a hľadať konsenzus s predstaviteľmi odlišných strán politického spektra, s odborníkmi z praxe aj s verejnosťou. „Mnoho dobrých nápadov a úmyslov stroskotalo na drobnostiach, ktoré boli neprekonateľnou bariérou akceptácie verejnosťou. A to len preto, že sa nediskutovalo alebo sa z pohodlnosti obchádzal štandardný legislatívny proces. Želám si, aby nový minister bol úspešnejší v komunikácii, prijal do procesu všetkých, ktorých sa to týka, a presadil zmeny, ktoré budú spolu realizovať,“ vyjadrila sa odborníčka. Štandardné postupy stanovené v zdravotníctve sú podľa nej výborným nástrojom na vychytanie zbytočných chýb.
„Karty zamiešala covidová pandémia, pri ktorej sa všetky koncepčné myšlienky odložili do šuplíka, lebo rozvojové programy boli v krízovej situácii nerealizovateľné. Väčšina noriem a zákonov v tom čase smerovala k stabilizácii a zvládnutiu pandémie, lebo boli ohrozené všetky funkcie štátu,“ vysvetľuje poslankyňa, ktorá bola súčasťou bývalej koalície ako členka strany Za ľudí. Doplnila, že pandémia urýchlila odchody niektorých všeobecných lekárov, ale aj špecialistov.
Dialóg politických predstaviteľov, aby sa dokázali dohodnúť na potrebných zmenách v zdravotníctve, by mal vznikať napríklad v parlamentnom zdravotníckom výbore, Letanovská však mieni, že tam nie je priestor zachádzať do detailov úplne všetkých častí zdravotníckych programov strán, teda ambulantnej, nemocničnej, onkologickej a ďalších. Rovnako dôležité sú mechanizmy na ministerstve zdravotníctva, teda systém hlavných odborníkov, ktorí spolupracujú s ďalšími krajskými odborníkmi a lídrami pre dané oblasti. „Táto štruktúra je zdedená z minulosti a v niektorých odboroch funguje lepšie ako v iných. Ich výstupy môžu tvoriť napríklad základ nejakej novely, o ktorej sa ďalej diskutuje v zdravotníckom výbore. V niektorých odboroch však spolu predstavitelia takmer vôbec nekomunikujú a odborná línia nepripravuje nič pre politickú diskusiu. Potom niet na čom stavať,“ upozorňuje volebná líderka Demokratov. Dodala, že aj spomedzi členov zdravotníckeho výboru je každý človek odborníkom na svoju oblasť, ale určite nie na všetko.
Lucia Hakszer
