Slovenská vláda nemieni pokračovať v projektoch, ktoré sa z plánu obnovy nedajú reálne stihnúť. Povedal to predseda vlády Ľudovít Ódor pri predstavovaní programového vyhlásenia jeho kabinetu. Rozhodovanie o tom, ktoré projekty budú podporené, tak prebiehalo na základe ich pripravenosti.
„Prešli sme všetky projekty, ktoré mali hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze a zhoda všetkých prizvaných expertov bola na dvoch projektoch, ktoré majú reálny termín dokončenia hrubej stavby do polovice roka 2026 – a to Univerzitná nemocnica v Martine a Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici,“ povedala Lívia Vašáková, podpredsedníčka vlády pre plán obnovy. Dodala, že financovanie ďalšej modernizácie a vybavenia nemocníc prebehne z eurofondov i štátneho rozpočtu.
Martin potrebuje rozvoj kardiochirurgie
Univerzitná nemocnica svätého Martina v Martine má byť realizovaná do stavu hrubej stavby. Tieto zmeny boli vyvolané na základe komplexnosti projektu, jeho náročnosti na realizáciu a úpravy predmetu plnenia míľnikov v zmysle plán obnovy. Predpokladané investičné náklady pri Full fit Out, teda postavenej a plne vybavenej nemocnici, sú 330 miliónov eur a s ukončením sa počíta do konca roka 2028. Hrubá stavba má byť ukončená podľa požiadaviek plánu obnovy do konca druhého kvartálu 2026.
„Na základe objektívnych okolností, najmä kvôli neúspešnému verejnému obstarávaniu zhotoviteľa stavby, ktoré spôsobilo výrazné omeškanie v harmonograme realizácie, nie je možné realizovať projekt do úrovne Full Fit Out. Samotná realizácia projektu nie je týmito objektívnymi okolnosťami ohrozená, avšak v rámci plnenia míľnikov a cieľov v rámci plánu obnovy a odolnosti je možná realizácia ako hrubej stavby, čo vyplynulo z pripravenosti projektov v rámci hodnotenia nemocničných projektov na pôde ministerstva zdravotníctva,“ konštatuje vládny materiál.
Univerzitná nemocnica v Martine je najkomplexnejšou samostatnou nemocnicou na Slovensku a má potenciál realizácie investičného zámeru novej univerzitnej nemocnice ako špičkového poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v regióne severozápadného Slovenska pre dlhodobý časový horizont.
Nová nemocnica bude mať vlastnú ambulantnú, diagnostickú a terapeutickú časť, samostatný trakt pre detskú medicínu a urgentný príjem s traumacentrom, uspôsobený na zmiešanú prevádzku detí a dospelých. Momentálne v rámci kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti je priznaná úroveň 3 a priznaných 37 doplnkových programov štvrtej kategórie. V súlade s optimalizáciou siete nemocníc po dobudovaní kardiochirurgie v priestoroch novej nemocnice je zaradenie novej Univerzitnej nemocnice sv. Martina plánované do štvrtej kategórie.
„Potrebný je rozvoj kardiochirurgie a s tým previazanej intervenčnej kardiológie a arytmológie. V súčasnom areáli nie je možné rozvinúť tieto programy bez rozsiahlych investícii a vybudovania nového pavilónu urgentnej medicíny. Preto sú tieto činnosti ďalej plánované v novej nemocnici. Slovensko má totiž jednu z najhorších štatistík krajín OECD, v rámci odvrátiteľných úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia,“ konštatuje materiál.
Veľké opotrebenie v Banskej Bystrici
Projekt Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici do stavu hrubej stavby predpokladá vybudovanie inovatívnej nemocnice so špičkovým vybavením. Nemocnica je štátnou príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva. Predpokladané investičné náklady sú takmer 370 miliónov eur do stavu Full fit Out.
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica má v rámci okresu a kraja jedinečné postavenie, nakoľko je v spáde 660-tisíc obyvateľov jediným koncovým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom poskytuje nadregionálnu zdravotnú starostlivosť aj pacientom mimo Banskobystrického kraja. „Zároveň je v rámci jej medicínskych výkonov z pohľadu optimalizácie siete nemocníc nemocnicou štvrtej úrovne a teda jednou z najkomplexnejších a najväčších nemocníc v rámci Slovenska. Z titulu programového profilu spolu so svojimi partnerskými nemocnicami zastrešuje programy štvrtej úrovne, ako aj niektoré doplnkové programy piatej úrovne,“ pripomína vládny materiál.
Veľká väčšina budov a technickej infraštruktúry bola kolaudovaná v roku 1982. Toho času je z titulu vysokého stupňa morálneho opotrebenia v nevyhovujúcom stave a vyžaduje významné investície do ich obnovy, aby spĺňali moderné štandardy a normy pre zdravotnícke prevádzky.
Projekt rozvoja zohľadňuje očakávané kapacitné a medicínske potreby nemocnice, predpokladané dopady implementácie pripravovanej optimalizácie siete nemocníc, pričom je zároveň postavený na nových a moderných princípoch fungovania nemocníc. „Výsledkom bude navýšenie výkonnosti nemocnice pri zásadnom zvýšení efektivity jej prevádzky, ktorá sa okrem iného odráža v znížení lôžkovej kapacity a zvýšení využiteľnosti nového lôžkového fondu,“ tvrdí materiál.
Základnou myšlienkou medicínskej a logistickej koncepcie je centralizácia zdravotníckych prevádzok do funkčného celku s optimalizáciou väzieb zdravotníckej starostlivosti, pohybu pacientov, zdravotníckeho personálu, prevádzkových tokov materiálu, zásobovania a dopravy a k tomu potrebný a nevyhnutný rozvoj technického zázemia a infraštruktúry.
-bre-
