Pokračovanie optimalizácie siete nemocníc, ale zároveň aj reforma ambulancií. Mimoriadne nepopulárna téma financovania zdravotnej starostlivosti a problém jej dostupnosti. Chýbajúca stratégia a vízia. A nad tým všetkým neefektívna komunikácia zo strany slovenských štátnych predstaviteľov. Politici, ktorí sa odborne zameriavajú na zdravotnícku problematiku, sa v diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka v utorok 27. júna v Bratislave zhodli na najpálčivejších problémoch v slovenskom zdravotníctve.
Líšia sa ich prístupy k riešeniam, ktoré by chceli zaviesť po voľbách, no aj medzi predstaviteľmi úplne opačných strán politického spektra možno nájsť preniky. Dosiahnutie konsenzu však brzdia politické záujmy a stranícka príslušnosť, prípadne aj postoj šéfov jednotlivých politických strán.
Reformovať sa už nedá nasilu
Takzvaná „Zajacova reforma“ v rokoch 2003-2005, ktorá je dodnes považovaná za najvýznamnejšiu reformu slovenského zdravotníctva, bola charakteristická svojím jasným cieľom a smerovaním. Minister zdravotníctva za SDKÚ (v rokoch 2002-2006) Rudolf Zajac bol neslávne známy zavedením platby 20-korunáčkami u lekára (dnes suma predstavuje okolo 60 centov). Nastolil však efektívne princípy fungovania systému starostlivosti a pomohol zdravotníctvu z krízy. Dnes by ale podobná reforma už nefungovala a je potrebné hľadať konsenzus medzi rôznymi politikmi, lekármi, pacientami aj ďalšími aktérmi v zdravotníctve, skonštatovali pri Okrúhlom stole zdravotnícki experti naprieč politickým spektrom.
Bratislavský krajský lekár Tomáš Szalay (SaS) poukázal na to, že Zajacova reforma nebola dokončená. „Treba ju ďalej rozvíjať, ale 20 rokov sa to nerobí,“ zhodnotil Szalay. Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Marek Krajčí (OĽaNO) prisvedčil, že minister Zajac v krízovej situácii niečo zaviedol a roky sa bránil tým, že ostatní to mali regulovať, ale neurobili to. „V neregulovanom systéme si ľudia našli spôsoby, ako niečo robiť (tak, ako chcú), a keď to niekto bude chcieť regulovať, očakávam určité napätie. Ten minister bude musieť hľadať konsenzus,“ poznamenal Krajčí.
Komunikácia je najdôležitejšia
Kľúčová pri reformách je predovšetkým komunikácia medzi politikmi, ale aj smerom k ľuďom, aby chápali, čo je cieľom zmien. Podľa Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) bude nový minister zdravotníctva musieť vysvetľovať svoje kroky, pretože ak argumentačne nepresvedčí o správnosti týchto riešení, nebudú mať šancu na úspech. Súhlasia s ňou aj odborníci z ďalších politických strán, Vladimír Baláž (Smer-SD), Andrea Letanovská (Demokrati) a tiež Monika Kolejáková (KDH). Podľa nich treba veci komunikovať jazykom, ktorému ľudia rozumejú a dokážu ho akceptovať. Nie je dobré ani obchádzať štandardný legislatívny proces a niečo zbytočne urýchľovať.
„Vzťahy v zdravotníctve, medzi lekárom a pacientom a medzi lekármi navzájom stoja a padajú na komunikácii. Tiež všetci aktéri potrebujú uchopiteľnú víziu,“ povedal Tomáš Szalay. Tvrdí, že sa mu páčil prístup ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (bol nominantom Smeru-SD v rokoch 2016-2018) k tomu, ako urobiť zmeny, ktoré sú nepopulárne ale potrebné: „Treba popísať všetko, čo ideme robiť. Na každý problém mal Drucker vytvorený celý projektový tím – pomenoval 26 priorít a úlohy pre každého stakeholdera, teda pre poisťovne, lekárov, úrady verejného zdravotníctva, pacientov… A všetci sa cítili byť dôležití. Zároveň sa na nikoho nemohli otvorene vyhovárať, že niečo nefunguje alebo že im zhora niečo nariadili.“ Reforma aj Tomáš Drucker na ministerskej stoličke však skončili predčasne.
Peniaze musia mať jasný tok
Čo sa týka financovania zdravotníctva, účastníci diskusie pri Okrúhlom stole ZD poukazovali na neefektivitu súčasného systému, jeho nepredvídateľnosť, absenciu plánovania a diskriminačné dodatočné dofinancovanie zdravotníckych zariadení.
Kľúčové je, aby štát zvýšil platbu za svojich poistencov, teda nezaopatrené deti, rodičov na rodičovskej dovolenke, dôchodcov, nezamestnaných, odsúdených a ďalších občanov. Minulý rok bola historicky najnižšia a budúci rok by sa mala vrátiť na úroveň 4,5 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo predstavuje približne 54,5 eur mesačne. Stále je to výrazne menej ako v Česku, kde štát za svojich poistencov platí približne 78 eur mesačne.
Na Slovensku sa veľa hovorí aj o zavedení istej finančnej spoluúčasti či možnosti pripoistenia. Ako podotkla Andrea Letanovská, ani dnes zdravotná starostlivosť nie je bezplatná. Doplatky však nie sú transparentné ani kalkulovateľné.
„Dnes sa v zdravotníctve dopláca živelne a ľudia ani nevedia, začo platia. Treba tomu dať pravidlá a vtedy doplatky vieme aj adresne kompenzovať napríklad dôchodcom alebo nízkopríjmovým skupinám,“ tvrdí Szalay. V súčasnosti už platí limit spoluúčasti za lieky, ktorý presadil počas svojho pôsobenia na ministerstve, a síce že určitým skupinám pacientov, napríklad ťažko zdravotne postihnutým, sa každý štvrťrok doplatky za lieky vracajú.
Treba rozvíjať to, čo je rozbehnuté
Politické strany postupne finišujú so svojimi volebnými programami, ktorých súčasťou sú aj plány pre zdravotníctvo. V diskusii sa zhodli na tom, že systémovo by sa v slovenskom zdravotníctve nemalo nič meniť, skôr sa musia rozvíjať jednotlivé procesy, aby lepšie fungovali. Nechcú rušiť rozbehnutú reformu nemocníc, potrebná však bude aj reforma ambulancií.
Vladimír Baláž sa vyjadril: „Neobávam sa žiadneho z týchto ľudí, keby sa stal ministrom zdravotníctva. Všetci chceme lepšiu dostupnosť starostlivosti pre pacienta. No dôležité je, ako nám to zmení celková situácia v politike a naši politickí bossovia.“ Navyše štyri roky, teda jedno volebné obdobie, sú podľa neho veľmi málo na presadenie potrebných zmien a zachovanie kontinuity. Zuzana Dolinková tvrdí, že na Slovensku badať „kontinuitu diskontinuity“. Bývalé vládne hnutie OĽaNO podľa nej nemalo žiadnu víziu pre zdravotníctvo a nemôže sa vyhovárať len na pandémiu covidu. OĽaNO počas troch rokov vystriedalo dvoch ministrov zdravotníctva plus ďalšieho povereného (Marek Krajčí, Vladimír Lengvarský plus Eduard Heger, poznámka redakcie). V súčasnosti rezortu šéfuje úradník Michal Palkovič.
Názorom a návrhom jednotlivých aktérov diskusie sa budeme v Zdravotníckom denníku podrobnejšie venovať v ďalších článkoch.
Lucia Hakszer
