V Česku, Dánsku, Fínsku, Belgicku, Holandsku ale aj vo Veľkej Británii či v Austrálii sa niektoré voľnopredajné lieky dajú bežne kúpiť v supermarketoch a iných prevádzkach, nielen v lekárňach. Na Slovensku sa stále nič podobné nepripravuje, hoci obchodníci po tom dlhodobo volajú. Legislatíva to neumožňuje a podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) je sieť verejných lekární dostatočná na to, aby sa ľudia k liekom bezproblémovo dostali. „Na Slovensku máme okolo 2 200 lekární, počet je v danom momente nadštandardný,“ skonštatovala pre Zdravotnícky denník hovorkyňa ŠÚKL Jana Matiašová.
Aj ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že Slovensko má dobré regionálne pokrytie sieťou lekární a to vrátane víkendov a sviatkov. Preto rezort v súčasnosti neuvažuje o žiadnej legislatívnej úprave súvisiacej s výdajom liekov. So zmenou by nesúhlasili ani predstavitelia Slovenskej lekárnickej komory (SLeK).
Dôležitá úloha lekárnika
Podľa platného zákona o liekoch je za správnosť výdaja takzvaných voľnopredajných liekov, teda liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, zodpovedný odborný personál lekárne. „Personál je pri výdaji lieku povinný vysvetliť správne dávkovanie lieku, upozorniť na osobitné varovania pri jeho užívaní a tým zabezpečiť jeho bezpečné užívanie tak, aby sa predišlo nesprávnemu používaniu, nadužívaniu, či zneužívaniu týchto liekov. Súbežné užívanie viacerých liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, ako sú napríklad analgetiká s obsahom paracetamolu, a ich prípadná kombinácia s liekmi viazanými na lekársky predpis ako antihypertenzíva, antidiabetiká, antikoagulanciá, môže viesť k predávkovaniu a vzájomným interakciám liekov. Tie je farmaceut alebo farmaceutický laborant schopný včas identifikovať a upozorniť na to pacienta,“ vysvetlili z komunikačného odboru rezortu zdravotníctva.
Podľa prezidenta SLeK Ondrej Sukeľa obchodníci, lobujúci za umožnenie predaja liekov v ich predajniach, hľadia len na obchodné záujmy a zľahčujú problematiku nadužívania, zneužívania a nesprávneho užívania liekov, pričom o problematike majú len obmedzené znalosti. V Česku existuje takzvaný zoznam vyhradených liekov, ktoré je možné vydávať aj v iných prevádzkach ako vo verejných lekárňach. „Tento zoznam obsahuje menej ako 8,5 percenta všetkých liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu, pričom neobsahuje lieky proti kašľu, hnačke a podobne,“ tvrdí Sukeľ.
Jana Matiašová zo ŠÚKL považuje aktuálny stav za výhodný, pretože lekárnik vie poradiť pacientovi, ktorý mu opíše svoj zdravotný stav, a farmaceut môže vybrať správny liek aj v súvislosti s inými okolnosťami. Teda z hľadiska liekovej formy (tablety, sirup a podobne), ktorá pacientovi vyhovuje, jeho alergií či iných liekov, ktoré užíva. „Úlohou lekárnika je aby na základe rozhovoru s pacientom vybral pre konkrétneho pacienta ten najsprávnejší liek, ktorý bude pacient užívať správne, čoho výsledkom bude vyliečenie,“ uviedla Matiašová.
Neriešilo by to problémy s predajom
Na margo toho, že lieky vydávané bez lekárskeho predpisu je možné kúpiť aj v internetových lekárňach, u ktorých pacient nemá priamy kontakt s lekárnikom, Ondrej Sukeľ hovorí: „Internetový výdaj, respektíve predaj voľnopredajných liekov môže vykonávať len držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, ktorý spĺňa všetky podmienky pre zaobchádzanie s liekmi v rozsahu platnej legislatívy.“
Jana Matiašová z ústavu pre kontrolu liečiv doplnila, že mnohé voľnopredajné lieky vie lekáreň v súlade s legislatívou vydať len v počte jeden kus. „Ak by bolo možné ich zakúpiť v supermarkete, nebola by regulácia v nákupe počtu kusov, čo môže potenciálne ohrozovať pacienta predávkovaním,“ povedala. V supermarketoch a drogériách sa aktuálne predávajú len výživové doplnky. „Pri každom lieku, aj tom voľnopredajnom, je posudzovaná a kontrolovaná jeho bezpečnosť, účinnosť a kvalita. Pri výživových doplnkoch to tak nie je,“ vysvetlila rozdiel hovorkyňa ŠÚKL.
Ústav na svojom webe uvádza, že liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom do liekovej formy a určených na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Rozhodnutie o registrácii lieku, teda povolenie na uvedenie do obehu, vydáva ŠÚKL na základe posúdenia predloženej žiadosti. Výživové doplnky sú potraviny na doplnenie prirodzenej stravy, ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín. Nepodliehajú zákonu o liekoch, ale výnosu ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva, podľa ktorého má dovozca pred uvedením výživového doplnku na slovenský trh len oznamovaciu povinnosť. Ohlásiť jeho uvedenie musí na Úrad verejného zdravotníctva SR.
„Našou povinnosťou ako ŠÚKL je kontrolovať súlad so zákonom. Vo väčšine veľkých miest fungujú aj 24-hodinové pohotovostné lekárne a veľké nákupné centrá majú otvorené do 21:00, preto si človek môže kúpiť lieky aj tam,“ povedala hovorkyňa Matiašová.
Prezident komory lekárnikov Sukeľ poukázal na to, že predaj liekov v supermarketoch by neriešil situáciu, že niekde sú lekárne napríklad cez víkend zatvorené. Podľa neho by naopak mohol priniesť ďalšie problémy: „Bývam na vidieku. Ani miestny obchod nie je cez víkend otvorený. Zároveň mám lekáreň v obci, v ktorej tri dni v týždni ordinuje lekár. Pokiaľ by táto lekáreň prišla o výdaj liekov bez lekárskeho predpisu, ukončí sa jej činnosť. A tak si možno miestni kúpia paralen v potravinách, ale za liekmi na predpis budú cestovať.“
Lucia Hakszer
