Väčšina Slovákov si uvedomuje, že preventívna prehliadka je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie, ale napriek tomu je účasť na prevencii u všeobecných lekárov chabá. Reprezentatívny prieskum agentúry 2muse v marci 2023 naznačil, že mnohí dospelí pacienti idú k lekárovi až vtedy, keď ich niečo bolí. Najčastejší dôvod, ktorý uviedlo 42 percent ľudí, je nedostatok času.
Hoci 61 percent respondentov vo veku 18 až 70 rokov súhlasí, že preventívna prehliadka je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie a na tieto prehliadky k zubárovi chodí 70 percent ľudí, preventívku u všeobecného lekára absolvuje len 34 percent respondentov. 15 percent ľudí nechodí na preventívne prehliadky vôbec. Preto ani presne nevedia, čo všetko je ich súčasťou. Výsledky prieskumu predstavil na piatkovej tlačovej konferencii riaditeľ spoločnosti 2muse Michal Vyšinský. Dodal, že kým na prevenciu ku gynekológovi chodí 59 percent žien, len 14 percent mužov uviedlo, že boli na preventívnej prehliadke u urológa. Okrem nedostatku času majú ľudia z návštevy lekára vo všeobecnosti strach, boja sa napríklad injekcií, toho, že sa niečím nakazia v čakárni alebo toho, čo lekár zistí. Nevedia, kedy tam majú ísť ani čo sa tam bude diať, alebo celkovo nevnímajú preventívnu prehliadku ako niečo užitočné.
Navštevovať špecialistu nestačí
„Ak si nenájdeme čas na preventívnu prehliadku – hodinu raz za dva roky, je vysoko pravdepodobné, že neskôr si budeme musieť nájsť hodiny, týždne a mesiace na chorobu,“ upozornil generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Richard Strapko. Poisťovňa spustila osvetovú kampaň Preventívka bez výhovoriek. Prostredníctvom edukácie chce odstrániť bariéry Slovákov, kvôli ktorým zanedbávajú prevenciu. Všetky informácie sú dostupné na webe www.preventivne.sk.
Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková zdôrazňuje dôležitosť preventívnej prehliadky aj v prípade, keď je pacient pravidelne sledovaný špecialistom. „Domnievať sa, že vyšetrenia, ktoré im v rámci sledovania ich diagnózy vykonáva, suplujú preventívku u všeobecného lekára, je mylná. Jej obsah je úplne iný ako vyšetrenia v ktorejkoľvek inej ambulancii. Všeobecný lekár vyšetruje celého človeka na jednom mieste. Aj preto dokáže odhaliť choroby vo včasnom štádiu, posúdiť kardiovaskulárne riziko či vyšetriť artérie dolných končatín modernými a citlivými prístrojmi. Stačí sa iba objednať na vyšetrenie,“ vysvetlila Palušková.
Stáva sa, že niektorý lekár nevykoná prehliadku poriadne a neurobí všetky úkony, na ktoré ma pacient nárok. Na webe ministerstva zdravotníctva však možno nájsť informácie o tom, čo všetko má preventívna prehliadka obsahovať. „Toto môže pacient od svojho lekára žiadať,“ pripomenula všeobecná lekárka. Vyzvala ľudí, aby využili možnosť si raz za dva roky skontrolovať svoje zdravie u všeobecného lekára. „Pokiaľ ochoriem, vypadnem z práce, možno zomriem, ale čo je horšie, ak nezomriem, celá tortúra s diagnostikou a liečbou ochorenia, ktoré sme mohli odhaliť včas a mohli sme sa ho zbaviť, bude trvať možno mesiace a roky,“ vysvetlila Monika Palušková s tým, že to zaťažuje nielen pacienta, ale aj jeho rodinu.
Uviedla aj príklad z vyšetrenia cievneho systému dolných končatín. „Mám pacienta diabetika, ktorý sa cítil dobre a náhodne vďaka tomuto vyšetreniu zistil, že má závažné poškodenie ciev. Vôbec ho nepociťoval, ale vďaka preventívnemu vyšetreniu sa vyhol amputácii,“ skonštatovala Palušková.
Podobné je to u rakoviny hrubého čreva. Slovensko má jeden z najvyšších svetových výskytov tohto ochorenia. Môže sa vyvíjať nenápadne celé mesiace. „Keď sa zistí až pri prítomnosti krvi v stolici, je to problém,“ pripomenula všeobecná lekárka.
Viac chodia ženy ako muži
Najnovšie dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) mapujúce roky 2021 a 2022 ukazujú, že až 55 percent poistencov starších ako 18 rokov neabsolvovalo preventívnu prehliadku u všeobecného lekára. Ide o 1,3 milióna ľudí, teda vyše polovicu poistencov VšZP, ktorí mali nárok na prehliadku. Najviac sa jej vyhýbajú poistenci v produktívnom veku – muži od 30 do 40 rokov a ženy vo vekovej kategórii 30-50. „To sú práve ľudia, ktorí hovoria, že na to nemajú čas,“ tvrdí riaditeľ odboru stratégie VšZP Jozef Urbín. Potvrdzuje to aj Monika Palušková: „Často prídu s tým, že chcú len pečiatku do práce, ale potvrdenie spôsobilosti na prácu nepodpíšem, kým ich nevyšetrím,“ hovorí.
Absolvovanie preventívnej prehliadky má pritom pre človeka viacero výhod. Okrem toho, že má prehľad o svojom zdravotnom stave a môže byť v psychickej pohode, tiež od lekára dostáva užitočné informácie, je vzorom pre svoje okolie a v neposlednom rade môže čerpať benefity zdravotných poisťovní, ktoré sú podmienené účasťou na prevencii.
Jozef Urbín objasnil, že najčastejšie preventívne prehliadky zanedbávajú muži zamestnaní v automobilovom sektore a vo verejnej správe. „U žien je to paradoxne zdravotníctvo. Nemajú na seba čas,“ hovorí. Celkovo však muži chodia na preventívne prehliadky oveľa menej ako ženy Čo sa týka regiónov, na západe Slovenska chodia ľudia na prevenciu oveľa menej ako na východe.
Na otázku prečo je to tak, generálny riaditeľ VšZP Richard Strapko odpovedal, že podľa jeho názoru je na západe krajiny hektickejší životný štýl. Michal Vyšinský z 2muse reagoval, že prieskum to sčasti potvrdzuje. Taktiež sú ľudia na východe v bližšom kontakte so svojím všeobecným lekárom.
Odhalí nebezpečenstvo včas
„Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že keď ich nič nebolí, nič im nie je, no nemusí to byť pravda. Stáva sa, že lekár identifikuje vysoký krvný tlak aj u mladého 30-ročného človeka, ktorý športuje a nepociťuje žiadne ťažkosti,“ uviedla podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beata Havelková. Prevencia u lekára prvého kontaktu pritom dokáže odhaliť rizikové faktory kardiovaskulárnych či onkologických ochorení, vysoký krvný tlak, prediabetes alebo vysokú hladinu cholesterolu.
Podľa Havelkovej sú za nízkou účasťou na preventívke väčšinou slabé znalosti o jej účele a obsahu, čo má zmeniť práve kampaň pre širokú verejnosť Preventívka bez výhovoriek. „Ľudia si preventívnu prehliadku väčšinou spájajú s tým, že lekár im len odoberie krv a zmeria tlak, už menej často majú vedomosť, že prevencia zahŕňa aj vyšetrenie moču, EKG, či zistenie váhy. Všetky tieto ukazovatele vytvárajú ucelený obraz o zdravotnom stave pacienta. Prípadné odchýlky či problémy vieme včas zachytiť a efektívne liečiť,“ povedala. Dodala, že pokiaľ sa napríklad vysoký tlak zachytí včas, človek funguje na jednej tabletke s nezmenenou kvalitou života, no pri neskorom záchyte môže dôjsť až k cievnej mozgovej príhode.
Doháňajú zmeškanú prevenciu
Aby sa zvýšila miera účasti na preventívnych prehliadkach u všeobecných lekárov, podľa Paluškovej je dôležité aj to, aby bol dostatok týchto lekárov, nemuseli robiť prácu za niekoho iného a mali čas na pacienta, ktorý od nich dostane všetko čo má. Tiež treba dostatočne pripravené sestry, aby dokázali lekárovi pomôcť.
„Počas pandémie som bola v práci každý deň asi od 5:30 do 22. hodiny. Okrem covidových pacientov sme robili aj preventívne prehliadky v prísnom epidemiologickom režime, takže to bolo časovo veľmi náročné,“ hovorí. Keďže množstvo prevencie sa nestihlo, teraz to chcú mnohí pacienti dohnať a čakacie lehoty sa predlžujú. „Niektorí kolegovia objednávajú až na október. Ak v regióne odišiel iný všeobecný lekár a zostali sami, skôr to jednoducho nestíhajú,“ priblížila Palušková. Podľa Richarda Strapka sa vyššia chorobnosť v uplynulých mesiacoch prejavila aj v tom, že poistenci VšZP mali o 11 percent viac predpísaných liekov.
Lucia Hakszer
