Slovenské občianske združenie (OZ) Malíček prináša preklad časti Európskych štandardov starostlivosti o zdravie novorodencov – uceleného konceptu pre novorodenecké jednotky intenzívnej starostlivosti, kde sú hospitalizované predčasne narodené a rizikové bábätká. Účelom štandardov je podporiť starostlivosť o tých najmenších a najrizikovejších pacientov, vytvoriť prostredie pre rodinu a zároveň bezpečné a optimálne podmienky pre zdravotníkov. Prvá preložená časť dokumentu má názov Dizajn Jednotky Intenzívnej Starostlivosti Novorodencov a OZ Malíček ich chce prezentovať v rámci slovenských perinatologických centier a ďalších neonatologických oddelení.
„Našim cieľom je spolupracovať s nemocnicami na plánovaní, respektíve rekonštrukciách oddelení tak, aby sa čo najviac priblížili modelom moderných nemocníc západných štátov a zohľadňovali potreby bábätiek, rodičov i zdravotníkov,“ uviedlo občianske združenie. Za to najlepšie pre novonarodené dieťa v združení považujú prítomnosť rodiča počas celej jeho hospitalizácie. „Za ostatné obdobie sa táto oblasť v mnohom posunula, no stále ešte narážame na problémy s priestormi, kapacitnými možnosťami oddelení a najmä financiami, ktoré by zabezpečili rekonštrukciu novorodeneckých pracovísk tak, aby zohľadnili všetky potreby malinkých pacientov, ich rodičov a zároveň zdravotníkov,” konštatujú predstavitelia združenia. V prípade predčasne narodených a rizikových bábätiek ide podľa predsedníčky OZ Malíček Ľubice Kaiserovej o zabezpečenie čo najlepšieho štartu do života. To zahŕňa okrem prítomnosti rodičov aj moderné prostredie a najkvalitnejšiu starostlivosť.
Prostredie pre rodiny bolo podceňované
„Dizajn Jednotky Intenzívnej Starostlivosti Novorodencov (JISN), ktorej súčasťou je aj neonatologická jednotka, môže ovplyvniť krátkodobé aj dlhodobé výsledky neonatálnej starostlivosti. Dizajn oddelenia založený na evidence-based medicine (medicína založená na dôkazoch) podporuje starostlivosť zameranú na rodinu, zabezpečenie optimálnych pracovných podmienok pre zdravotnícky personál a ďalších dôležitých aspektov správnej klinickej praxe,“ konštatuje dokument s vypracovanými štandardami. Prostredie JISN podľa expertov vyžaduje praktické a inteligentné technické a dizajnové riešenia.
„Zdravotné výhody vyplývajúce z nepretržitej prítomnosti rodičov, ich interakcie a kontaktu koža na kožu (tzv. skin-to-skin care) sa výrazne zlepšia, ak dizajn prostredia umožní súkromie a chráni pred vizuálnymi a sluchovými vnemami príslušným návrhom miestností pre rodiny,“ uvádzajú európske štandardy. „Optimálna podoba neonatologickej jednotky umožňuje 24-hodinovú prítomnosť a starostlivosť rodiča o novorodenca a predstavuje tak doposiaľ podceňovanú príležitosť pre zlepšenie výsledkov. Ďalšie prvky návrhu JISN zahŕňajú priestorové rozdelenie zariadenia a vhodnú intenzitu osvetlenia v rámci JISN, ktoré optimalizujú schopnosť zdravotníckych pracovníkov vykonávať starostlivosť v súlade so zdravotnými potrebami pacientov a ich rodín. Je potrebné použiť materiály, ktoré zabraňujú zvýšenej hladine hluku a infekciám,“ zdôrazňujú.
Celý dokument sa sústreďuje na poskytovanie vysokokvalitnej starostlivosti zameranej na rodinu. Hovorí aj o vyčlenenom priestore pre zdravotníkov, myslí na mamy hospitalizovaných detí, rodinné izby, ale aj priestory na diskrétne rozhovory lekárov a rodičov. Štandardy zdôrazňujú spoluprácu pri procese plánovania a výstavby nových pracovísk alebo rekonštrukcie súčasných oddelení. Okrem stavebníkov a správy nemocníc, aj spoluprácu samotných zdravotníkov na viacerých úrovniach a zástupcov rodičov.
Priestory nenafúknu
Zdravotnícky denník oslovil neonatologické pracoviská po celom Slovensku a zaujímal sa o ich pohľad na Európske štandardy starostlivosti o zdravie novorodencov. Tiež o to, ako zabezpečujú bábätkám, rodičom i zdravotníkom čo najväčší komfort a čo považujú za najdôležitejšie v starostlivosti o novorodencov so zdravotnými problémami. Predstavitelia rôznych oddelení a kliník sa zhodujú, že kontakt dieťaťa s matkou a bonding sú mimoriadne dôležité a snažia sa ich v rámci možností zabezpečovať. V prípade zrelých novorodencov je bábätko ubytované na izbe s mamou. Niektoré nemocnice v nadštandardných izbách umožňujú, aby s nimi bol ubytovaný aj otec. V istých prípadoch si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti. Novorodenecké JIS na Slovensku však zatiaľ neumožňujú stálu prítomnosť rodičov pri hospitalizovaných deťoch.
„U novorodencov s narušenou popôrodnou adaptáciou je tento kontakt limitovaný zdravotným stavom dieťaťa a potrebou diagnostických a terapeutických intervencií. V súčasnosti nedisponujeme na úseku JIS rodinnými izbami ani centrálnym monitorovacím systémom. Napriek tomu je kontakt rodiča umožnený v maximálnej možnej miere pri dodržaní hygienicko-epidemiologických opatrení,“ priblížil primár Novorodeneckého oddelenia Nemocnice AGEL v Košiciach-Šaci Ján Kapec. Vedúca sestra oddelenia Ľubomíra Karoľová doplnila: „Ak je dieťatko umiestnené na JIS, má mamička možnosť tráviť s ním čas podľa svojich potrieb, držať si svoje dieťa v náručí. Starostlivosť sa snažíme smerovať tak, aby sme zohľadňovali potreby dieťaťa a matky, a tým prispieť k správnemu citovému vývinu. V rámci možností usporiadania našej JIS vytvárame priestor na tento kontakt so zameraním aj na komfort matky počas bondingu.“ Kontakt je prispôsobený aktuálnemu počtu novorodencov na JIS a personál sa snaží starostlivosť načasovať tak, aby každá mama mala možnosť byť pri svojom dieťati.
Primárka neonatologickej kliniky Fakultnej nemocnice (FN) v Trenčíne Daša Žemberová uviedla, že systém rooming-in je veľmi výhodný aj pre zdravotnícky personál, keďže bábätko zostáva s mamou, ktorá sa oňho stará a personál ju len kontroluje a edukuje. „Rovnako prítomnosť rodičov na JIS je pre nás pomoc, pretože mamičky od prvého dňa zaúčame do starostlivosti a tak po pár dňoch odbremenia sestričky, pretože si bábätko prebalia, odmerajú mu teplotu a mnohé si ho už úplne samy aj nakŕmia. Plus, veľkým pozitívom je, že na našej klinike pracuje psychológ, ktorý sa venuje maminám nepretržite,“ hovorí primárka Žemberová.
„Ak dieťa vyžaduje liečbu, ktorú vieme zabezpečiť len na novorodeneckej izbe, matke je umožnené dieťa navštevovať v pravidelných intervaloch alebo, ak to zdravotný stav dovolí, je dieťatko pravidelne nosené k matke na izbu,“ prisvedčila primárka pediatrického oddelenia Nemocnice AGEL vo Zvolene Zuzana Krčíková. „V prípade, že u dieťatka odhalíme nejakú patológiu snažíme sa rodičom vysvetliť čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie o akú patológiu ide, čo ich môže v budúcnosti čakať, a aké sú možnosti liečby,“ doplnila.
Podľa Daše Žemberovej z FN v Trenčíne je aj u nich stále čo zlepšovať – od renovácie časti oddelenia, cez modernizáciu prístrojového vybavenia až po edukáciu personálu. „Je skvelé, že takéto odporúčanie vyšlo a je oficiálne schválené. Je to veľká inšpirácia do budúcna. Problém je, že väčšina pracovísk funguje v nejakom prostredí a priestoroch, ktoré nenafúkneme,“ podotkla. „Od leta 2022 máme prerobené oddelenie pre predčasne narodené deti, kde je 5 izieb s 1-3 lôžkami pre deti a ich maminy. Jedna izba pre detičky, ktorých maminy sú už prepustené a môžu prísť v návštevných hodinách, a jedna izba len pre mamičky, ktorých deti sú hospitalizované ešte na JIS. Od apríla 2023 máme zrekonštruovanú aj Jednotku intenzívnej starostlivosti. Pracujeme ale stále na rôznych režimových zmenách, drobných úpravách a inováciách v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou,“ popisuje.
Rušenie pôrodníc kapacity ešte okliešti
„Minimalizujeme čas odlúčenia dieťaťa od matky na nevyhnutnú dobu. Matky sa snažíme čo najviac zapájať do starostlivosti o dieťa, hneď ako to zdravotný stav dieťaťa umožňuje,“ hovorí primárka pediatrického a neonatologického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL v Skalici Erika Vávriková. Zrelí novorodenci sú ubytovaní na izbe s matkami, ak je však nutné dieťa z rôznych príčin izolovať, matka ostáva hospitalizovaná a pravidelne za dieťaťom prichádza. „Sme obmedzení výškou finančných nákladov a priestorovými kapacitami. Po plánovanom zrušení niektorých pôrodníc dôjde lokálne k zvýšeniu počtu pôrodov. Tým sa ešte viac obmedzia kapacitné možnosti na hospitalizácie, pri ktorých budú mať matka a dieťa plné súkromie,“ upozornila Vávriková. „Európske štandardy predstavujú ideálny stav, kedy všetko funguje. Skoré dosiahnutie tohto stavu v podmienkach slovenských pôrodníc je veľmi vzdialený cieľ. Česť výnimkám. V plnej miere možno tieto štandardy aplikovať pri stavbe novej pôrodnice. V inom prípade už bude nutné robiť určité ústupky,“ zhodnotila.
Rodičia aj zdravotníci si najviac želajú, aby sa zlepšil zdravotný stav hospitalizovaného dieťaťa. „Z pohľadu personálu je najdôležitejšie poskytnúť starostlivosť lege artis, teda podľa najnovšie doporučených štandardov. Rodič toto samozrejme očakáva tiež, ale čím dlhšie liečba trvá, tým netrpezlivejší rodičia bývajú. Dôležitá je zrozumiteľná komunikácia, pri ktorej definuje lekár aj riziká liečby a možné neskoršie komplikácie. Predíde sa tým možným neprimeraným očakávaniam rodičov,“ poznamenala primárka skalickej neonatológie.
Podľa primárky pediatrie vo Zvolene Zuzany Krčíkovej je dôležité s novorodencami pracovať v pokoji. „Snažíme sa nevytvárať zbytočné napätie a eliminovať nadbytočné zvukové a svetelné podnety. Dieťa ponechávame v starostlivosti matky v najväčšej miere, ako je prípustné. Matky podľa ich zdravotného stavu alebo zdravotného stavu dieťatka sprevádzajú novorodenca aj na vyšetrenia. Sú neustále informované o realizovaných vyšetreniach a eventuálnych terapeutických postupoch,“ hovorí Krčíková.
Čo sa týka nedostatkov, vo zvolenskej nemocnici sa dojčiace matky často sťažujú na zloženie stravy. Nie je podľa nich pestrá a neobsahuje dostatok čerstvého ovocia a zeleniny.
Primárka trenčianskej neonatológie Žemberová za najdôležitejšie považuje poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti podľa aktuálnych odporúčaní – to znamená školený a skúsený zdravotný personál a zároveň primerané a dostatočné materiálno-technické vybavenie pracoviska. „Je nevyhnuté či už predčasne narodenému novorodencovi alebo novorodencovi s poruchou popôrodnej adaptácie zabezpečiť podporu dýchania, dostatočnú výživu, adekvátnu liečbu infekcie alebo inej komplikácie, plus dbať na termomanažment a ošetrovateľskú starostlivosť. Okrem dokonalo zvládnutej medicínskej stránky je neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o novorodenca kontakt s rodičom a práca podľa konceptu bazálnej stimulácie,“ priblížila. Myslí si, že najväčším zážitkom je takzvané klokankovanie, teda kontakt koža na kožu, či už ho vykonáva mama alebo otec. Na JIS sa snažia udržiavať tiché prostredie a tlmené svetlo. „Inkubátor je prekrytý látkou, ktorá vytvára dieťaťu prítmie. Pri vyšetrení alebo odberoch, pri ktorých potrebujeme dostatok svetla, im prikryjeme minimálne očká. Novorodencom na JIS púšťame takzvaný biely šum alebo tlkot srdca, aby ich tieto zvuky upokojili,“ rozpráva Žemberová. Akonáhle je bábätko v stabilizovanom stave, presunú ho na jednu izbu spolu s matkou.
Vo vyššej kategórii vďaka pôrodom
Novorodenecké oddelenie Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej nedávno prešlo rekonštrukciou a podľa primára Pavla Babušíka svojou aktuálnou priestorovou a materiálovo-technologickou úrovňou presahuje nielen slovenský štandard novorodeneckých oddelení, ale v mnohom prekonáva aj koncepciu pôrodníc a novorodeneckých oddelení viacerých krajín Európy. Súčasťou úseku s pôrodnými izbami je aj moderná operačná sála pre prípad nutnosti cisárskeho rezu. „Dieťa zostáva po pôrode po celý čas v bezprostrednej blízkosti matky, zaužívaným pravidlom je realizácia bondingu. Výnimku z tohto postupu predstavuje len sťažený zdravotný stav dieťaťa alebo matky, ktorý si vyžaduje intervenciu zdravotníka alebo nevôľa matky, ktorú samozrejme akceptujeme. Počas hospitalizácie sú dieťa a matka po celý čas spolu ošetrované formou rooming-in. Oddelenie šestonedelia má 10 izieb, 9 izieb je dvojlôžkových a jedna je jednolôžková,“ popisuje Babušík. Aj ak je dieťa hospitalizované na oddelení patologických novorodencov a jeho stav umožňuje krátke vybratie z inkubátora, s matkou vykonávajú skin-to-skin kontakt.
„Nadriadeným pracoviskom pre naše novorodenecké oddelenie je Novorodenecká klinika Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá je lídrom medzi perinatologickými centrami na Slovensku. Konzultujeme s ňou všetky závažné a komplikované stavy, je pre nás finálnym pracoviskom kam prevážame ťažko a extrémne nezrelé, eventuálne kriticky choré deti,“ povedal Babušík. Za najdôležitejšiu zložku medicínskej a ošetrovateľskej starostlivosti považuje skúsený a motivovaný odborný personál, teda lekárov a sestry.
Nemocnica v Trstenej mala byť v rámci optimalizácie siete zaradená do najnižšej úrovne, teda ako komunitná nemocnica. Proti tomuto zaradeniu protestovalo viac ako rok približne 500 obyvateľov Hornej Oravy. Podľa riaditeľa nemocnice Mariana Tholta by v nej tak nemohli robiť všetky odborné úkony. Dôležitým aspektom je vysoká pôrodnosť v regióne a to, že v nemocnici ročne vykonajú viac ako tisíc pôrodov.
Rezort zdravotníctva nakoniec nemocnicu zaradil do vyššej kategórie, teda ako regionálnu. Je to však podmienečné zaradenie. Ak nemocnica nesplní do roka 2026 isté podmienky, hrozí že spadne na nižšiu úroveň. Vzhľadom k vysokému počtu pôrodov musia dobudovať aj Jednotku intenzívnej starostlivosti o novorodencov.
Potrebný personál a vybavenie
Neonatologická klinika vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Franklina D. Roosevelta v Banskej Bystrici je, rovnako ako klinika v Martine a ďalšie štyri pracoviská na Slovensku, perinatologickým centrom. Teda zabezpečuje štandardnú, intenzívnu, resuscitačnú a vysokošpecializovanú neonatologickú starostlivosť.
„Predpokladom poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti je kvalitné personálne zázemie, ako i prístrojové vybavenie podľa najnovších trendov. Pracovisko využíva najmodernejšie diagnostické a terapeutické postupy. Disponuje všetkými možnosťami konvenčnej i nekonvenčnej umelej pľúcnej ventilácie, podpory a monitorovania hemodynamiky (prietoku krvi, poznámka redakcie), možnosťou celotelového chladenia u závažne asfyktických novorodencov (novorodencov s poruchou dýchania), ako i možnosťou využitia náležitých eliminačných metód,“ uviedla prednostka Neonatologickej kliniky v Banskej Bystrici Jana Nikolinyová.
Za najdôležitejšiu ale považuje prítomnosť matky pri dieťati. „Momentálne je v rekonštrukcii úsek fyziologických (zrelých) novorodencov, takže pevne verím, že prinesie maminkám, ako i personálu väčší komfort a pohodu. Jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov, kde sú hospitalizovaní najnáročnejší pacienti s najvyšším stupňom podpory vitálnych funkcií, je komplexne zrekonštruovaná, avšak priestorové možnosti sú obmedzené. Uvítala by som, keby každá maminka mohla byť aj na tomto úseku nepretržite so svojim bábätkom,“ vyjadrila sa Nikolinyová.
Klinika podľa nej s OZ Malíček úzko spolupracuje, takže Európske štandardy starostlivosti zamestnanci poznajú a plne sa s nimi stotožňujú. „Plánujeme ich komplexne zapracovať v rámci projektu výstavby novej nemocnice,“ avizovala prednostka Nikolinyová.
Slovenský preklad dokumentu občianske združenie distribuuje na jednotlivé pracoviská a postupne rokuje o zavádzaní konceptu Dizajnu JISN z Európskych štandardov pri rekonštrukciách súčasných oddelení a budovaní nových.
Koncepcia Európskych štandardov, ktorá stanovuje nové kritériá pre starostlivosť o predčasne narodené a rizikové deti, sa skladá z 11 samostatných podkapitol týkajúcich sa každej oblasti starostlivosti o zdravie novorodencov. Štandardy vychádzajú z Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý ratifikovalo 196 krajín a vyhlasuje, že „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred narodením, ako aj po ňom“. Na vzniku štandardov sa počas niekoľkých rokov podieľalo približne 220 odborníkov z viac ako 30 krajín.
Lucia Hakszer
