Za finančné problémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá je dlhodobo stratová, môžu okrem vedenia poisťovne, ktoré neefektívne hospodári, aj kroky slovenského ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií. Doplácajú na to poistenci VšZP. Na pondelkovej tlačovej konferencii na to upozornili predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorí navrhli viacero opatrení.
Všetky zdravotné poisťovne vykázali v prvom štvrťroku 2023 stratu, no najväčšia bola práve v štátnej poisťovni, ktorá už vykazuje záporné vlastné imanie. „Kumulatívna strata poisťovne od roku 2020 je 405 miliónov eur. Znamená to, že VšZP už stihla minúť 350 miliónov, ktoré nesystémovo dostala od štátu na dofinancovanie v rokoch 2020 a 2022,“ upozornil poslanec SaS a člen rady pre záchranu zdravotníctva Martin Barto. „Ukazuje sa nerozumnosť ministerstva financií, ktoré bez akýchkoľvek podmienok a ďalšej kontroly posiela peniaze do trvalo stratovej inštitúcie,“ zhodnotil Barto.
Míňa neefektívne
Podľa tímlíderky SaS pre zdravotníctvo Jany Bittó Cigánikovej vedenie poisťovne zle hospodári s peniazmi všetkých, ktorí platia zdravotné odvody „Niektorým spoločnostiam, najmä z oblasti laboratórnej a zobrazovacej diagnostiky, VšZP navyšovala bez zjavného opodstatnenia objem zmlúv. Napríklad u laboratórií Medirex majú zazmluvnené testy na covid v objeme 10 tisíc kusov a pritom sa ich denne robí asi 200,“ poukázala Bittó Cigániková s tým, že je to aj v rozpore s odporúčaním Dozornej rady VšZP. Tá navyšovanie zmlúv kritizovala už v roku 2020, no vedenie poisťovne v ňom aj tak pokračovalo. Poisťovňa tiež strojnásobila náklady na svoju propagáciu, no aj tak prišla asi o 80 tisíc poistencov. Ďalším dôkazom nehospodárnosti VšZP je podľa poslankyne to, že má sieť vyše 70 kamenných pobočiek, keď sa množstvo úkonov dá urobiť efektívnejšie cez telefón alebo internet. „Otváraním nových pobočiek, navyše v drahých nákupných centrách, VšZP postupuje nezodpovedne. Určite ich nemusí byť toľko,“ povedala Bittó Cigániková.
Odporúčania predstavenstvu VšZP predstavil kandidát SaS na ministra zdravotníctva, bratislavský krajský lekár Tomáš Szalay. Jedným z nich je, aby predkladalo všetky zmluvy na schválenie rezortu zdravotníctva. „Tiež odporúčame, aby trpezlivo rokovali s prevádzkovateľmi laboratórií a zobrazovacej diagnostiky o navýšených zmluvách a v krajnom prípade o možnom vypovedaní sporných dodatkov. Mali by každý štvrťrok povinne zverejňovať výsledok svojho hospodárenia a hľadať ďalšie finančné rezervy vo vnútornom chode, napríklad pri fungovaní pobočiek,“ povedal Szalay.
Podľa neho by poisťovňa tiež mala zredukovať marketingové náklady a osobné náklady na ľudí mimo pracovného pomeru, ako sú napríklad prepoisťovací agenti. Na Slovensku sa v minulosti objavili aféry týkajúce sa podvodného prepoisťovania. Vyskytli sa predovšetkým u súkromných poisťovní, ale aj v štátnej VšZP.
Platí viac
Problém však nie je len v manažmente VšZP. SaS upozornila, že mesačná platba do poisťovne za poistencov štátu by mala byť na úrovni 4,5 percenta priemernej mzdy. Je však nižšia a na verejnom zdravotnom poistení tak vzniká výpadok 280 miliónov eur. Na nízke platby za poistencov štátu doplácajú všetky zdravotné poisťovne, ale najmä VšZP, lebo má najväčší podiel na trhu. Rada SaS pre záchranu zdravotníctva preto ministerstvu financií odporúča zvýšiť mesačnú platbu za poistencov štátu na reálnu úroveň 4,5 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo je 54,5 eura.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií svorne tvrdia, že dôvodom zlých výsledkov VšZP je to, že dáva nemocniciam vyššie platby ako súkromné poisťovne. „Tento jav trvá viac ako 10 rokov a je výsledkom politického nátlaku na vedenie poisťovne zo strany ministerstva zdravotníctva (MZ). Zatiaľ žiadne vedenie MZ nebolo schopné vyriešiť trvalé zdlžovanie sa štátnych nemocníc a zvýšiť ich efektívnosť. Napríklad vieme, že Univerzitná nemocnica Bratislava je schopná čerpať pridelené prostriedky len na 80 percent,“ tvrdí poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Rezort podľa nej nerieši situáciu so zadlžením štátnych nemocníc, ktoré zachraňuje práve Všeobecná zdravotná poisťovňa vyššími platbami. VšZP totiž platí často najviac zo všetkých poisťovní, ale podľa poslankyne nikdy ako líder na trhu netlačila na znižovanie cien.
„Podľa ÚDZS aj ÚHP zaplatila štátna poisťovňa za roky 2020 až 2022 asi o 250 miliónov eur viac. Stále je to len časť z 350 miliónov, ktoré za tieto roky poslalo poisťovni ministerstvo financií. Kde teda skončilo zvyšných 100 miliónov?“ pýta sa Bittó Cigániková. Myslí si, že sa minuli práve na platby za CT vyšetrenia, magnetickú rezonanciu, laboratórnu diagnostiku či špecializované ambulancie.
„Štátne nemocnice majú príkazom robiť aj starostlivosť, ktorá nie je riadne zaplatená, preto sú nonstop v dlhu. Ak navyše niektoré nemocnice nevedia efektívne hospodáriť, dodávatelia im potom dávajú rizikovú prirážku a navyšujú ceny,“ tvrdí tímlíderka SaS pre zdravotníctvo. Štát tak musí nemocnice stále oddlžovať. „Je to potrebné preto, lebo politici sľubujú ľuďom niečo, čo nezaplatia. Ak v systéme nie je dosť peňazí, tak pacient nemôže mať všetko zadarmo,“ vyhlásila poslankyňa.
Odopiera kvalitnú liečbu?
V tohtoročnom rozpočte na slovenské zdravotníctvo sa akosi nerátalo s otvorením novej nemocnice Bory v Bratislave (spolu s Tomášom Szalayom na to upozorňujú aj ďalší predstavitelia Bratislavského samosprávneho kraja a pacienti) VšZP nemocnicu zatiaľ nezazmluvnila a podľa SaS tak odopiera pacientom prístup k modernej liečbe. „Sú zásadné rozdiely v liečbe pacienta napríklad so zhubným nádorom konečníka. Vhodne zvolená liečba umožňuje, aby pacient nemal doživotne umelý vývod. V niektorých prípadoch je to možné len s využitím moderných technológií, napríklad robotickej chirurgie,“ priblížil internista Vladimír Dvorový. „Moderná medicína má pacientovi vrátiť čo najvyššiu kvalitu života, ale zo zamietnutých žiadostí štátnou poisťovňou na poskytnutie starostlivosti napríklad aj v Nemocnici Bory, máme pocit akoby VšZP nemala jasne definovaný postoj ku kvalite medicínskych výsledkov,“ vyhlásil Dvorový.
SaS oceňuje, že rezort zdravotníctva pod vedením Michala Palkoviča zaviazal predstavenstvo VšZP urobiť konkrétne opatrenia na ozdravenie poisťovne. Tak tiež si vyžiadal hĺbkový audit zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Na základe pokynu ministra už Dozorná rada VšZP doručila rezortu prvé návrhy ozdravných opatrení, ktorých cieľom je ekonomická stabilizácia poisťovne. Finálny návrh bude Dozornou radou VšZP schválený na tohtotýždňovom zasadnutí. Základným kritériom má byť, aby opatrenia neohrozili dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov.
Lucia Hakszer
