Hromadné výpovede lekárov, ktoré zastrešovalo Lekárske odborové združenie, je odkaz pre nás politikov, aby sme takým veciam predišli. Počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníku to povedala lekárka a členka predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Monika Kolejáková. „Nerozumiem tomu, prečo muselo dôjsť až k hromadným výpovediam, keď o problémoch zdravotníctva vieme roky,“ povedala.
Ešte vlani v novembri sa LOZ dohodlo s vládou na znení memoranda o zlepšení systému zdravotníctva. Predchádzali mu hromadné výpovede nemocničných lekárov, ktoré boli po dohode stiahnuté. Obsahuje osem bodov, ktoré sa vláda zaviazala splniť. Kolejáková v diskusii pripomenula, že išlo už o druhý štrajk, ktorý bol identický ako ten prvý. Rozdiel bol len v tom, že pribudli poniektoré požiadavky lekárov. „Prvý štrajk som zažila na vlastnej koži. Keď nie je ochota dohodnúť sa, nemáte veľa možností, iba pristúpiť na požiadavky lekárov,“ myslí si členka predsedníctva KDH s tým, že na výber nemala ani súčasná vláda.
Podľa LOZ boli doteraz splnené len tri požiadavky. Ide o navýšenie platov sestier a pôrodných asistentiek, zrušenie zdaňovania vzdelávania zdravotníkov a zvýšenie miezd lekárov pracujúcich v lôžkových zariadeniach s odmeňovaním podľa rokov praxe. V diskusii Zdravotníckeho denníku ale zaznelo, že v nemocniciach fungujú aj kolektívne zmluvy, v ktorých si zamestnanci vyrokovali lepšie platy už pred hromadnými výpoveďami. Podľa Kolejákovej je ale pre lekárov istejšie, keď je zvýšenie platu definované aj legislatívne.
Ambulantný sektor v ohrození
„Nerozumiem tomu, prečo muselo dôjsť až k hromadným výpovediam, keď o problémoch zdravotníctva vieme roky. Je to odkaz pre nás politikov, aby sme takým veciam predišli,“ povedala v diskusii. Podľa jej slov až čas a dáta ukážu, či splnenie požiadaviek prinieslo napríklad aj vyššie výkony lekárov. Nateraz ale memorandum podľa nej zastabilizovalo minimálne stredný zdravotnícky personál. „Ambulancie ale pociťujú odchod zdravotných sestier do nemocníc. Pri generačnej výmene v ambulanciách cítiť aj, že nie je záujem o profesiu sestry,“ povedala.
Kolejáková v súvislosti s odchodom personálu z ambulancií upozornila aj na to, že pokiaľ sa vyhláškou neošetrí, aby bola profesia atraktívnejšia, budú na Slovensku chýbať ďalší všeobecní lekári a špecialisti. Odliv zdravotných sestier však podľa nej nateraz brzdí aktivita niektorých krajov, ktoré im dotujú mzdy. „Ale sestry odchádzajú a chýba nám celkovo 600 ambulancií v rámci Slovenska,“ uviedla Kolejáková.
Podľa jej slov je tiež potrebné nastaviť fungovanie ambulancií tak, aby mali lekári záujem ich otvárať. „Za minulý rok ubudlo sedem ambulancií v kraji, takže už máme o 27 ambulancií menej. A za posledné dva mesiace sa zatvorilo 12 detských ambulancií. Máme v kraji vyhodnotené a potvrdili to aj poisťovne, že aby bolo otváranie ambulancii atraktívne, na jednu by sme potrebovali aspoň 130-tisíc eur ročne,“ prezradila členka predsedníctva KDH.
Ambulatný sektor na Slovensku má aj rozpočtové organizácie, ktoré sú hradené zo štátneho rozpočtu. Kolejáková ale upozornila na škrty, ktoré nastali tento rok. „Napríklad na jednej regionálnej rozpočtovej organizácii bolo začiatkom tohto roka menej o 5 000 eur na bežné výdavky a o 20-tisíc na mzdy,“ uviedla.
Dlhy a kategorizácia nemocníc
Diskusia Zdravotníckeho denníku sa venovala aj kategorizácii nemocníc, plánu obnovy či systému financovania zdravotníctva. Kolejáková napríklad upozornila na zadĺžené nemocnicce. „Za minulý rok bol dlh nemocníc vyše 600 miliónov eur. Ročne nám v zdravotníctve chýba miliarda eur bez započítania potrebných peňazí na investície. Môžeme mať akúkoľvek vyhlášku, keď nebudeme mať dostatočný objem peňazí. Vždy budú v niektorom sektore chýbať peniaze, kým nebude ich objem dostatočný,“ uviedla. Podľa jej slov má Slovensko 28 stratégií na ministerstve zdravotníctva od roku 2013 do roku 2030. Ani jedna ale nie je krytá peniazmi.
Členka predsedníctva KDH tiež načrtla, ako by mohlo v budúcnosti vyzerať financovanie zdravotníctva. Podľa nej môže mať Slovensko niekoľkopilierový spôsob. „Teraz máme dva piliere, ľudia platia zdravotné odvody a sú zavedené platby za poistencov štátu. Môžeme si povedať, že zostaneme na dvoch pilierov, alebo rozšírime piliere o pripoistenie. Zadefinujeme, čo bude v základnom balíku tak, ako je to vo väčšine krajín, a povieme si, ktoré oblasti budú financované z pripoistenia,“ povedala Kolejáková.
Diskusia sa venovala aj optimalizácii siete nemocníc, ktorá v praxi odštartovala začiatkom tohto roka. Nemocnice boli zaradené do kategórií jedna až päť. Podľa členky predsedníctva KDH by ale nová vláda nemala zrušiť legislatívne nastavenie optimalizácie siete nemocníc. „Štát má právo definovať fungovanie nemocníc. Ďalšia vláda s tým bude musieť pracovať. Teraz by mala prísť ďalšia fáza, kedy by malo ministerstvo zdravotníctva kontrolovať výsledky kategorizácie,“ povedala v diskusii. Pri nemocniciach prvého typu by bolo podľa jej názoru dobré urobiť ďalší plán, aby mali všetky tieto nemocnice dobrý urgentný príjem.
Ako na záver diskusie dodala pri téme výstavby nemocnice Rázsochy, o tom, či sa jej výstavbu podarí zrealizovať, sa rozhodne v auguste tohto roka. Vtedy už musí byť realizovaný projekt.
Miroslav Homola
