Legislatívny proces v prípade novely zákona, ktorý by za nedostatok personálu vedenie slovenských nemocníc v najhoršom prípade trestal väzením, bol pozastavený. Po utorkovom rokovaní vlády to oznámil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré návrh novely predložilo do pripomienkového konania, žiada miernejšie nástroje. Už ich navrhlo aj Lekárskemu odborovému združeniu (LOZ).
Na tom, že sa trestanie šéfov nemocníc dostane do legislatívy, sa LOZ ešte vlani v memorande dohodol so slovenskou vládou. Návrh ale v pripomienkovom konaní zožal značnú kritiku, na čo reagoval aj dočasne poverený premiér Eduard Heger (strana Demokrati). Ešte v polovici marca Karasa požiadal, aby sa s odbormi dohodol na lepšom riešení. Minister spravodlivosti preto celý legislatívny proces pozastavil.
Ministerstvo spravodlivosti namiesto zavedenia nového trestného činu navrhlo odborárom miernejšie opatrenie. Vedenie nemocníc by v prípade nedostatku personálu čelilo len administratívnemu trestaniu cez správne delikty. Podľa ministra spravodlivosti by sa nastavili normy, ktorých dodržiavanie by kontroloval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
LOZ ale podľa Karasa trvajú na zavedení nového trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pri nedostatku zdravotníckeho personálu. Odborári v dohodnutom bode žiadajú navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania. Tento bod LOZ označil za nesplnený. „Stále v našich nemocniciach nie sú ani len predpoklady na to, aby pacient nebol ohrozený porušovaním predpisov. Opakovali sme, že len samotné zvýšenie miezd problémy slovenského zdravotníctva nevyriešia a preto trváme aj na splnení ostatných požiadaviek,“ tvrdí LOZ vo svojom stanovisku k plneniu bodov memoranda.
Karas po rokovaní vlády povedal, že jeho ministerstvo je spolu so štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva pripravené s odborármi rokovať.
Až pätnásť rokov väzenia
Podľa pozastaveného návrhu by sa do legislatívy mal dostať nový trestný čin „ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti“. Pri nezabezpečení potrebného počtu kvalifikovaného personálu totiž podľa ministerstva môže hroziť pacientom poškodenie zdravia či smrť. O potrebnom počte personálu rozhoduje ministerstvo zdravotníctva.
Pri trestnom čine ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti by bol v praxi trestne zodpovedný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho nemocnicu dlhšie ako 90 dní. To v praxi znamená, že trestné stíhanie by mohlo hroziť aj riaditeľovi nemocnice.
Skutková podstata nového trestného činu by spočívala v porušení povinnosti zabezpečiť dostatočný počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek. V tomto prípade by zodpovednej osobe hrozilo odňatie slobody na tri roky. Väzenie na tri až desať rokov bude vedeniu nemocnice hroziť v prípade, že nedostatok personálu ohrozí život viacerých osôb či chránenej osoby.
Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí niekomu ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť. Väzenie na desať až pätnásť rokov bude hroziť vedeniu v prípade, že nedostatok personálu spôsobí ťažkú ujmu alebo smrť viacerým osobám.
Návrh kritizujú odborníci aj inštitúcie
Návrh zožal vlnu kritiky ešte pri podpise memoranda a aj po jeho predložení. Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) ešte na konci vlaňajška tvrdila, že vedenie nemocnice nemôže brániť v odchode lekárovi, sestre alebo akémukoľvek inému zamestnancovi, ktorý sa rozhodne dať výpoveď napríklad z osobných či rodinných dôvodov. Podľa odborníkov môže hrozba trestu v praxi spôsobiť, že manažment nemocníc bude zatvárať celé oddelenia pri akomkoľvek náznaku, že nesplnia zákonné počty zdravotníckeho personálu.
O stiahnutie novely zákona pritom žiadajú napríklad aj ministerstvá zdravotníctva, vnútra a investícií, ale aj zamestnávateľské asociácie. V pripomienkach sa objavili názory, že návrh môže prispieť k problémom pri obsadzovaní funkcií štatutárnych orgánov v aplikačnej praxi. Nemocnice v nich tiež upozornili, že ich vedenie nemôže niesť zodpovednosť za zabezpečenie počtu lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek.
„Nie je akceptovateľné, ak regulátori zdravotníckeho povolania spolu s reprezentatívnymi stavovskými organizáciami konfrontujú spoločnosť konštatáciou o nedostatku zdravotníckych pracovníkov na trhu práce, rovnako uchádzačov na tieto pracovné pozície v procese vzdelávania s prenesením tohto faktu na trestnoprávnu zodpovednosť personálneho zabezpečenia na štatutárneho orgánu,“ uvádza Asociácia nemocníc Slovenska v pripomienkach. Celkovo bolo k návrhu 34 pripomienok, z toho 15 zásadných.
O zavedením trestov pre šéfov nemocníc bol spor už pri rokovaní vlády s LOZ. Rezort zdravotníctva odborárov vtedy upozorňoval na riziká zmeny legislatívy v podobe, v akej ju požadovali. „Zástupcovia odborov napriek tomu trvali na tom, aby sa tento bod dostal do memoranda. Realita však ukázala, že uvedená požiadavka LOZ nie je vhodným riešením,“ povedal ešte v polovici marca Heger.
Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva schválila vláda na konci vlaňajšieho novembra. Išlo o oficiálne potvrdenie dohody medzi vládou a lekárskymi odbormi. Odborári tvrdia, že vláda doteraz splnila len tri požiadavky z ôsmich. Navýšila mzdy sestier a lekárov, zrušila zdaňovanie vzdelávania zdravotníkov a čiastočne zlepšila vzdelávanie mladých lekárov. „LOZ na splnení požiadaviek stále kategoricky trvá a nerozumie, prečo vláda opäť ignoruje požiadavky, hoci sa ku nim písomne zaviazala,“ dodávajú odborári.
Miroslav Homola
