Obezita je chronické ochorenie spojené s mnohými ďalšími chorobami a môžeme hovoriť o jej celosvetovej pandémii. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) má Slovensko po Česku, Maďarsku a Fínsku štvrtý najvyšší výskyt obezity spomedzi krajín OECD. Číslo pritom narastá u dospelých aj u detí.
Nadváhu alebo obezitu má 60 percent Slovákov a 70 percent Sloveniek. Obézny je každý štvrtý Slovák alebo Slovenka od 18 do 64 rokov. O obezite hovoríme, ak má človek BMI index, teda pomer hmotnosti a výšky, vyšší ako 30. Extrémne obézni, respektíve morbídne obézni ľudia majú BMI nad 40.
Prispieva k iným ochoreniam
„Rozvoj obezity ovplyvňujú viaceré biologické a genetické faktory, faktory životného prostredia, vzdelanie, prístup k zdravotnej starostlivosti či prístup k ultraspracovaným potravinám,” uviedla prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) Ľubomíra Fábryová na tlačovej konferencii k Svetovému dňu obezity. Ten bude aj tento rok 4. marca. SOA pripravila projekt Slovensko proti obezite, ktorého hlavným cieľom je zvýšiť povedomie o tomto ochorení, jeho prevencii a liečbe. Základom je zdravý životný štýl, respektíve úprava návykov. Vo vážnejších prípadoch môže nasledovať farmakologická liečba, prípadne aj operácia žalúdka.
Obezita je spojená s vyše 230 ďalšími chronickými ochoreniami. Ide najmä o srdcovo-cievne ochorenia, cukrovku 2. typu, ochorenia pečene, ale aj nádorové a neurodegeneratívne ochorenia ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Tiež depresie a ochorenia pohybového aparátu. Jednoznačne nie sú lacné pre pacientov ani pre zdravotnícky systém.
„Na celoeurópskej úrovni pracujeme na projekte s názvom Cost of inactivity, voľne preložené Čo nás stojí nečinnosť. Samozrejme, myslí sa nečinnosť v prevencii a liečbe chronického ochorenia akým obezita jednoznačne je,“ konštatuje docentka Fábryová. „Robíme aj ekonomické analýzy, aby sme vlády jednotlivých krajín presvedčili, že obezite sa treba venovať s plnou vážnosťou. Doteraz sme boli zvyknutí v klinickej praxi riešiť iba ochorenia súvisiace s obezitou ako vysoký krvný tlak, cukrovku, infarkty či cievne mozgové príhody. Doba si však vyžaduje opačný prístup, treba sa venovať prevencii a manažmentu obezity a s ňou spojených ochorení“ dodáva.
Pomáha viac pohybu
Jednou z možností komplexného riešenia obezity ponúka Centrum pre manažment obezity v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Ako prvé pracovisko na Slovensku je akreditované Európskou spoločnosťou pre štúdium obezity (EASO).
Centrum oficiálne otvorili v stredu 1. marca. Obéznym ľuďom v ňom budú poskytovať komplexnú starostlivosť viacerých odborníkov. Pri liečbe obezity a súvisiacich problémov sú totiž potrební lekári prvého kontaktu, ktorí problém pacienta diagnostikujú, farmaceuti, špecializované zdravotné sestry, nutriční špecialisti, hepatológovia, endokrinológovia, ortopédi, odborníci na pohybovú aktivitu, psychológovia, ale aj chirurgovia. „V centre budeme zabezpečovať aj výskum a edukáciu,“ povedala zakladateľka a garantka Centra pohybovej aktivity Biomedicínskeho centra SAV Barbara Ukropcová. Centrum pohybovej aktivity bolo založené v roku 2017 a robia sa v ňom tréningové programy nielen pre pacientov s obezitou, ale aj pre seniorov, pacientov s Parkinsonovou chorobou či vyliečených onkologických pacientov.
Tréningy sa realizujú pod vedením skúsených trénerov a diagnostikov. Nedostatok pohybu a nízka fyzická zdatnosť totiž významne prispievajú ku vzniku obezity a jej komorbidít. Viac pravidelného pohybu sa spája so zdravotnými benefitmi, ktoré sú do určitej miery nezávislé od redukcie hmotnosti. „Efektivitu komplexných programov založených na úprave životného štýlu sme exaktne sledovali aj v rámci klinických intervenčných štúdií projektu Obezita,“ doplnila profesorka Ukropcová. Projekt Obezita bol podporený z eurofondov.
Dôležitá je vytrvalosť
Misiou Centra pre manažment obezity je teda úprava životného štýlu so zameraním práve na prevenciu a liečbu obezity. Týka sa to výživy, pohybu aj psychiky pacienta. Podľa odborníkov je dôležité dlhodobé sledovanie pacientov, pretože krátkodobé programy chudnutia veľmi pravdepodobne nefungujú. Rovnako sa v centre venujú publikačnej činnosti a edukácii v spolupráci s univerzitami a odbornými lekárskymi spoločnosťami.
„Dôležitou súčasťou liečby je posúdenie motivácie pacienta k manažmentu hmotnosti,“ pripomína Ľubomíra Fábryová. Základom je podľa nej pacient, ktorý je dobre mentálne nastavený, pripravený a motivovaný schudnúť. „Chudnutie začína v hlave,“ hovorí. Pacientovi následne individuálne stanovia liečebný, výživový a pohybový plán.
Keďže obezita je spojená s množstvom ďalších zdravotných problémov, vyžaduje si multidisciplinárny prístup a tímovú prácu. Veľa ľudí žijúcich s obezitou má problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti a zároveň mnohí z nich čelia stigmatizácii a diskriminácii zo strany spoločnosti. Bez adekvátneho prístupu k zdravotnej starostlivosti, poskytovanej vyškolenými odborníkmi, väčšina ľudí žijúcich s obezitou nie je schopná dosiahnuť svoje zdravotné ciele sama. Tu vzniká priestor na pozitívnu zmenu.
„Aj samotné vyšetrovanie pacientov s extrémnou obezitou má viacero špecifík. Na to, aby sme ich mohli manažovať, potrebujeme zlepšiť vybavenie ambulancií,“ pripomenula diabetologička a obezitologička Adela Penesová, ktorá realizuje komplexné intervencie u pacientov s extrémnou obezitou. „Potrebujeme zariadenia, ktoré obéznych pacientov unesú a umožnia nám vyšetriť ich. Mnohé vyšetrovacia lôžka majú nosnosť 150 kilogramov, pričom by sme potrebovali vyššiu. Limitujúca je aj veľkosť otvoru CT prístroja alebo magnetickej rezonancie,“ spresnila Penesová. Dodala, že podobné problémy môže nastať nielen pri vyšetrení v zdravotníckom zariadení, ale rovnako aj v sanitke.
Poisťovne to nehradia
Pacienti do Centra pre manažment obezity môžu prísť sami alebo na základe odporúčania všeobecného lekára. Starostlivosť v ňom však zatiaľ nie je preplácaná z verejného zdravotného poistenia. Komplexné vstupné vyšetrenie internistom, obezitológom alebo diabetológom v ňom podľa aktuálneho cenníka stojí 79 eur, komplexné kontrolné vyšetrenie 29 eur.
„Aj keby sme zmluvy s poisťovňami mali, poisťovňa preplatí niektoré indikované vyšetrenia, ale ďalšiu starostlivosť, ako je rehabilitácia, jedálničky, celkový manažment, si už pacient hradí sám,“ vyjadrila sa Adela Penesová, ktorá je zároveň prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Pacient si však môže nechať vstupné vyšetrenia urobiť u svojho všeobecného lekára alebo špecialistu, ku ktorému chodí. Centrum bolo vybudované z rôznych grantov a európsky projekt akadémii vied umožnil zaplatiť odborníkov, takže pacienti zatiaľ nemusia doplácať za nutričné poradenstvo či služby psychológa. „Keď projekt skončí, budeme sa snažiť zháňať financie, aby to bolo pre pacienta čo najmenej finančne zaťažujúce,“ uistila Penesová.
Obézny človek cvičí s vlastným telom
„Je mylná predstava, že obézny človek nedokáže cvičiť,“ vyhlásil pre Zdravotnický deník fyzioterapeut Patrik Konrády, ktorý pracuje v Centre pre manažment obezity. Morbídne obézny človek totiž cvičí už tým, že hýbe svojím telom. „Človek, ktorý váži napríklad 180 kíl každým jedným krokom tlačí svoju váhu,“ vysvetlil Konrády. Fyzioterapeuti a tréneri podľa neho majú obéznym ľuďom nastaviť tréningový program tak, aby vydávali energiu a zároveň sa veľmi neunavili. Veľmi vhodné je cvičenie vo vode. „Vo vode sa stráca tiaž, akoby človek stratil 50 až 60 percent svojej hmotnosti. Kĺby sa odľahčia a ten človek pláva ako veľryba,“ popísal fyzioterapeut. Podobné cvičenie je podľa neho skôr rekreakčné, ale posilňuje kĺby a chrbticu. „Mnohí obézni pacienti sa z toho cvičenia tešia. Šťastie z cvičenia im takmer dokáže nahradiť radosťou z jedenia,“ poznamenal.
Za tri roky 59 kíl
Pri chudnutí a starostlivosti o zdravie môžu tiež pomôcť inšpiratívne príklady. Jedným z nich je príbeh Igora Barta, ktorý schudol za tri roky zo 140 kilogramov na 81 kíl. Nebol to jeho prvý pokus o schudnutie, no až tentokrát sa mu podarilo dosiahnuť úspech. „Predstavy o tom, ako budem aktívny, narušila korona,“ začal svoje rozprávanie Barto. „Doma som si však dal bicykel na stojan a zohnal som si chodiaci pás, takže som sa nakoniec hýbal viac ako kedykoľvek predtým,“ povedal. Keďže reštaurácie boli zatvorené a vonkajších pokušení bolo menej, tiež bolo podľa neho jednoduché dodržiavať prísny režim. „Prvých 40 kíl som schudol iba úpravou stravy, potom, keď som bol schopný sa viac hýbať, som začal pridávať pohyb,“ podotkol. Súhlasí, že najdôležitejšia pri redukcii hmotnosti je vytrvalosť a kontinuita. „Udržať výsledok je najťažšia fáza. Teraz prišla nová výzva a síce odolávať pokušeniam,“ zhodnotil pacient.
Lucia Hakszer
