Podľa legislatívnych noriem je v slovenských regiónoch dostatok lekárov špecialistov. Samosprávne kraje ale tvrdia, že realita je úplne iná. Dôvodov je viacero. Podľa niektorých predstaviteľov krajov je nastavenie verejnej minimálnej siete už zastarané a situácia vo viacerých odbornostiach je kritická. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že si problém s nedostatkom lekárov uvedomuje a situáciu už rieši.

Niektoré samosprávne kraje na Slovensku nebojujú len s nedostatkom všeobecných lekárov, ale hlásia aj problémy so špecializovanými ambulanciami. Na druhej strane je legislatíva, podľa ktorej sú stavy v norme. „Verejná minimálna sieť je stanovená od roku 2008 na úroveň kraja, preto to ministerským normám sedí. Realita je však úplne iná a oveľa nepriaznivejšia,“ tvrdí v rozhovore pre Zdravotnický deník riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji Silvia Pekarčíková.

Problém pritom môže byť v budúcnosti ešte väčší, keďže mnoho lekárov špecialistov je už v dôchodkovom veku. „Situácia vo viacerých odbornostiach je mimoriadne kritická, v niektorých až alarmujúca. V Košickom kraji máme nedostatok špecialistov v diabetológii, endokrinológii, chýbajú nám klinickí onkológovia, pediatri, pediatrickí neurológovia, pneumológovia, málo je aj imuno-alergológov, či internistov. Pacient nie je schopný po odchode lekára do dôchodku, ukončení jeho činnosti, či jeho úmrtí nájsť nového lekára,“ uvádza pre Zdravotnický deník hovorca Košického samosprávneho kraja Michal Hudák.

Ministerstvo zdravotníctva ale o tomto probléme vie a odvoláva sa aj na to, že ide o dlhodobý problém. Podľa tlačového odboru rezortu nebola ambulantnému sektoru na Slovensku v posledných dekádach venovaná dostatočná pozornosť či už z pohľadu odborného rastu, rozvoja, alebo financovania. „Tento problém je jednou z priorít a ministerstvo ho rieši. K stabilizácii všeobecných lekárov, ale aj lekárov špecialistov, by mala prispieť aj kompletná reforma ambulantného sektora spolu so snahou ministerstva o zabezpečenie dostatku financií v zdravotníckom sektore, aj pri platbách za poistencov,“ vysvetľuje rezort Zdravotnickému deníku.

Normy určuje stará legislatíva

Normatív poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti je vyjadrený počtom lekárskych miest na počet obyvateľov v kraji. Tento normatív je stanovený v platnom nariadení vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z roku 2008. Poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti zaraďujú do siete jednotlivé zdravotné poisťovne, pričom verejná minimálna sieť sa vypočíta vynásobením normatívu podielom poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne a celkového počtu poistencov na príslušnom území.

Lenka Kukučková z kancelárie predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja pre Zdravotnický deník hovorí, že podľa vyjadrení jednotlivých zdravotných poisťovní je sieť naplnená. „Sieť je síce naplnená, avšak nemožno tvrdiť, že tento stav reflektuje na aktuálne potreby obyvateľov, nakoľko je z nášho pohľadu dlhodobo poddimenzovaná,“ tlmočí postoj kraja Kukučková s tým, že reálne je však v kraji viac poskytovateľov, ako určujú normy stanovené v nariadení vlády.

Mohlo by vás zajímat

Jedným z dôvodov, prečo poisťovne hlásia plné stavy a kraje hovoria o nedostatku, je, že v súčasnosti sa do noriem v sieti sa započítava aj ústavná starostlivosť. Miesta v sieti tak zaberajú aj lekári pracujúci pod ústavnými zdravotníckymi zariadeniami, ku ktorým sa bežný pacient bez hospitalizácie nedostane. Pre pacientov je tak problém nájsť si špecializovanú ambulanciu, prípadne sa na vyšetrenie dostať skôr ako o niekoľko mesiacov.

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský hovorí, že problémom je aj kombinácia noriem, ktoré nemusia zodpovedať reálnemu dopytu v oblasti, a reálnej výkonnosti jednotlivých ambulancií. „Je iné, ak je ambulancia reálne otvorená pár hodín do týždňa a iné, ak poskytuje služby 35 až 40 hodín týždenne. Ešte väčším problémom ale je starnutie samotných lekárov. O pár rokov príde vlna odchodov na dôchodok, alebo, bohužial, aj rovno úmrtí starších zdravotníkov, ktorú mladí lekári nedokážu zapĺňať,“ tlmočí svoj pohľad na vec Vlachynský pre Zdravotnický deník.

Iniciatívu musí prevziať predovšetkým štát, tvrdia kraje

Podľa Hudáka musi prevziať iniciatívu predovšetkým štát z pozície ministerstva zdravotníctva. Podľa neho a ďalších predstaviteľov krajov musí dôjsť k legislatívnej náprave zle nastavenej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Normatív počtu lekárskych miest by mohol byť podľa krajov stanovený na okres a nie na kraj, ako je tomu teraz. Okrem toho kraje tvrdia, že by mohli rozhodovať o zaradení poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti namiesto zdravotných poisťovní. Tie by sa starali len o uzatvorenie zmluvy.

„Ministerstvo zdravotníctva ako jediné disponuje dostatočnými prostriedkami a právomocami, aby dokázalo plošne nastaviť legislatívne podmienky, motiváciu, vzdelávanie mladých lekárov, financovanie zo strany zdravotných poisťovní pre súčasných, ako aj budúcich lekárov tak, aby vznikol dopyt a záujem o prácu v ambulantnom prostredí zo strany lekárov. Celý tento problém nevládzu a nemôžu riešiť iba finančne poddimenzované samosprávy,“ tvrdí Hudák.

Podľa Pekarčíkovej tiež treba oddeliť ústavnú ambulantnú sieť od terénnej ambulantnej siete. „V zásade bude dôležité, aby sme sa danou problematikou zaoberali na úrovni ministerstva zdravotníctva, župy a zdravotných poisťovní, lebo problém je už chronicky neriešený aj napriek tomu, že sa o tom stále veľa hovorí. Zásadná bude úprava legislatívy a hlavne preniesť kompetenciu na kraje, ktoré sú pre poskytovateľov a pacientov oveľa bližšie,“ dodáva.

Miroslav Homola