Slovenské zdravotníctvo v skutočnosti nie je bezplatné. „Každé piate euro minuté v sektore zdravotníctva ide z našej vlastnej peňaženky,“ konštatuje zdravotnícky analytik Martin Smatana. Spolu s ďalšími odborníkmi zdôrazňuje, že treba otvoriť diskusiu o viaczdrojovom financovaní zdravotníctva a urobiť poriadok v doplatkoch, ktoré lekári vyberajú už aj dnes, no často neoficiálne. Financovanie bolo aj jednou z tém konferencie o zdravotníctve, ktorá sa konala v utorok v Bratislave.
Poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) na konferencii spresnil, že zdravotníctvo bude tento rok stáť minimálne 7 miliárd eur. Rozpočet je takmer o miliardu vyšší ako v roku 2022. „Zdroje v systéme sú a verím, že v ďalších rokoch sa situácia bude zlepšovať, keďže sa uzákonilo, že štát bude najbližšie dva roky na svojich poistencov prispievať 4,5 percenta priemernej mzdy v hospodárstve,“ povedal Lengvarský. Neskôr to má byť 5 percent. Do zdravotníctva by tak malo ísť o niekoľko stoviek miliónov viac. Minister však zdôraznil, že dôležité je so zdrojmi správne hospodáriť.
Koniec prepoisťovacích kampaní?
„Na zdravotnej starostlivosti šetriť nechceme, preto pripravujeme systém DRG (úhradový systém skupín súvisiacich diagnóz), aby sme na základe dát presne vedeli, koľko stojí zdravotníctvo a tiež koľko a akých výkonov sa v ňom ročne urobí. Šetriť sa dá na tom, čo priamo nesúvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí minister. „Nemyslím si, že míňanie miliónov na prepoisťovacie kampane je to pravé, čo naše zdravotníctvo potrebuje,“ vyhlásil Lengvarský s tým, že zdravotné poisťovne by mali skôr vkladať prostriedky do manažovania pacientov a starostlivosť o nich.
Každoročne je na Slovensku takmer 200 tisíc prepoistených občanov. „Ako akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne budem trvať na tom, aby poisťovňa tento rok už takéto kampane neviedla,“ povedal Lengvarský s tým, že na to vyzve aj súkromné poisťovne. Čo sa týka spoluúčasti pacientov na zdravotnej starostlivosti, podľa ministra si treba stanoviť stratégiu.
Dá sa uvažovať napríklad o možnosti komerčného pripoistenia, ktoré je zavedené aj v iných krajinách. „Akútnu zdravotnú starostlivosť dostáva každý pacient rovnakú, ale pripoistenie je na doplnkové veci. Napríklad v Holandsku funguje komerčné pripoistenie na zuby, fyzioterapiu, okuliare a antikoncepciu. Nič z toho poisťovne nehradia ani dnes, takže nepotrebujeme riešiť nejaké záhady, čo má alebo nemá byť predmetom pripoistenia,“ vysvetlil vedúci zdravotníckeho tímu Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií Adam Marek. Mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú nútení doplatky vyberať už dnes, ale podľa Mareka je problém, že tieto doplatky nie sú systematické. „Najskôr treba upratať doplatky, ktoré už máme a štát sa musí postarať o to, aby neboli vyberané tam, kde nemajú byť,“ podotkol.
Spoluúčasť aj presnejšie dáta
Riaditeľka Fakultnej nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková vidí priestor na spoluúčasť pacienta napríklad v tom, že si bude platiť za stravu v nemocnici, alebo vo vyšších poplatkoch za zneužívanie urgentného príjmu. Momentálne človek platí 10 eur, pokiaľ lekár posúdi, že na urgent prišiel s banalitou. „Viem si predstaviť úplne inú sumu,“ podotkla Lapuníková. Tiež by sa podľa nej mohla otvoriť téma nových poistných produktov v následnej starostlivosti, teda pri rehabilitácii alebo kúpeľoch.
Predseda predstavenstva nemocničnej siete AGEL a člen rady Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Michal Pišoja povedal, že v zdravotnej starostlivosti treba určiť, čo je štandard a čo nadštandard, za ktorý si pacient bude priplácať. „Stojí za to diskutovať aj o spoluúčasti pacientov, ktorí škodia svojmu zdraviu napríklad tým, že sa správajú rizikovo, sú obézni, zrania sa pri extrémnych športoch a podobne. Túto tému už otvárajú aj v Česku,“ skonštatoval Pišoja. Čo sa týka porovnania zdravotníctva v týchto dvoch krajinách, najväčšie rozdiely sú podľa neho v transparentnosti a predvídateľnosti prostredia. „Na Slovensku je značne nepredvídateľné, najmä z pohľadu rôznych zákonných povinností poskytovateľov, ktorí sú rukojemníkmi celého systému. Aj vyhlášky prijaté v poslednom kvartáli minulého roka radikálne navyšujú náklady poskytovateľov,“ upozornil člen rady ANS s tým, že ide asi o 900 miliónov eur. V prvom rade podľa neho však treba riešiť otázku zvýšených nákladov napríklad z dôvodu vyšších cien energií.
„V Česku funguje úhradová vyhláška, ktorá musí byť prijatá v októbri a jasne definuje stratégie štátu pre nasledujúci rok,“ hovorí Pišoja. Odborníci upozornili, že Slovensko nemá centralizované dáta o pacientoch a poskytovanej starostlivosti, ktoré by veľmi pomohli efektívnemu rozdeleniu zdrojov. „Dáta sú absolútne kľúčové. Nejaké máme v zdravotných poisťovniach, ale do ezdravia sa všetko centrálne nehlási. Problém sa ukázal počas pandémie covidu. V Česku Ústav zdravotnických informací a statistiky všetko manažoval na základe dát,“ priblížil generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Richard Strapko.
Prostriedky sa musia poisťovniam rozdeľovať inak
Podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu treba dofinancovať zdravotné poisťovne, lebo inak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti od pacientov vyberajú veľa neformálnych doplatkov a na nedostatok peňazí v sektore doplácajú tí najzraniteľnejší. „Každý poistenec je inak nákladný a tento rok budú opäť vykonané nejaké zmeny prerozdeľovacieho mechanizmu medzi poisťovňami,“ avizoval Smatana. Napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa má viac starších a chorľavejších poistencov ako súkromné poisťovne, jej poistný kmeň je teda nákladnejší a poisťovňa je v strate. „Riešením nie je, aby poisťovňa platila menej, ale do sektoru by malo prísť viac peňazí,“ zdôraznil Smatana.
Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Richard Strapko potvrdil, že poisťovňa dáva na zdravotnú starostlivosť viac ako dostane. „Viac peňazí reálne potrebuje celý sektor a zdravotné poisťovne ho musia držať nad vodou. Nemôžem povedať, že budem dobrý hospodár a už nebudem preplácať zdravotnú starostlivosť,“ povedal riaditeľ poisťovne.
„Vítam navýšenie platby za poistenca štátu a dúfam, že už nebudeme potrebovať ďalšie dofinancovanie od štátu ako nášho akcionára, ale budeme mať príjmy z tejto platby, ktoré pôjdu na zdravotnú starostlivosť,“ vyjadril sa Strapko.
Nemocnice nevedia, ako urobiť zásadné zmeny
Riaditeľka banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice Lapuníková očakáva, že vývoj nákladov bude oveľa dynamickejší ako vývoj výnosov: „Je to z rôznych dôvodov Najviac peňazí, konkrétne 65 percent výnosov zo zdravotných poisťovní, sme minulý rok minuli na mzdy.“ Myslí si, že niektoré nemocnice sú na tom v nákladoch aj horšie.
Čo sa týka prerozdelenia zdrojov systémom DRG a ich efektívnejšieho využívania, Lapuníková upozornila, že si treba položiť aj otázku, či je zdravotnícky sektor na tieto zásadné zmeny pripravený. Ak by sa mali dotknúť personálu, podľa riaditeľky nemocnice by sa stretli s takou negatívnou odozvou verejnosti, médií a pacientov, že reálne ich nemožno vykonať. Uviedla príklad Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Riaditeľ Alexander Mayer povedal, že on je zúfalý, lebo nevie, ako sa bude vyvíjať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a medicínskych služieb. Obáva sa odlivu personálu a nemôže robiť žiadne opatrenia, lebo reálne nevie, aká je koncepcia a filozofia poskytovania zdravotnej starostlivosti do budúcnosti,“ tvrdí riaditeľka štátnej nemocnice v Banskej Bystrici. Zdravotnický deník v tejto súvislosti oslovil aj Univerzitnú nemocnicu Bratislava.
Lucia Hakszer
