Slovensko pozastavilo k 1. februáru rezidentský program pre pediatrov a aj pre všetky ostatné špecializácie okrem všeobecných lekárov pre dospelých. Podľa lekárov aj predstaviteľov samospráv je to obrovské zlyhanie štátu. „Primárna starostlivosť o deti nebude udržateľná,“ povedala v stredu novinárom všeobecná lekárka pre deti a dorast Elena Prokopová. Hoci je hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre pediatriu, túto zmenu s ňou nikto nekonzultoval.
Rezident je zdravotnícky pracovník, ktorého špecializačné štúdium je financované zo štátneho rozpočtu. Rezidentský program vznikol v roku 2014 a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter označil jeho zrušenie na konci roka 2022 pre viaceré špecializácie vrátane pediatrov za absurdný krok. Udialo sa tak zo dňa na deň bez diskusie s odborníkmi a samosprávami. V programe je pritom v súčasnosti približne 120 ľudí.
„Potom to ministerstvo upravilo, ale niekoľko mesiacov v programe nebudú noví lekári a niekoľko desiatok lekárov bude chýbať,“ poznamenal Lunter. Okrem pediatrie je pozastavené prijímanie rezidentov aj do špecializácií gynekológia, kardiológia, chirurgia či anestéziológia.
Legislatívne zásahy podkopávajú program
Rezidentský program je pritom súčasťou reformy, ktorá má zabezpečiť dostatok lekárov aj do systému primárnej pediatrickej starostlivosti. Elena Prokopová podotkla, že zmeny v ňom boli prijaté len na základe návrhu Lekárskeho odborového združenia bez diskusie s odbornými lekárskymi spoločnosťami. Odborníci poukazujú najmä na fakt, že rezidenti sa po novom môžu zamestnať len v nemocnici.
„V Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) sme intenzívne komunikovali to, že mnohé z úprav sú dokonca nevykonateľné,“ podotkla Prokopová. „Primárni pediatri sa rok za rokom vyrovnávajú so stále sa zvyšujúcim počtom detských pacientov, narastajúcimi nárokmi a pribúdajúcimi administratívnymi povinnosťami,“ pripomenula SSPPS v stanovisku. „A kým pediatri na úkor svojho zdravia a rodín zachraňujú starostlivosť o slovenské deti, kompetentní aj nekompetentní robia zásadné rozhodnutia, ktoré podkopávajú akúkoľvek nádej na zlepšenie,“ zhodnotili primárni pediatri.
Niektoré legislatívne zásahy podľa SSPPS zásadným spôsobom zmenili nastavenie a spochybnili filozofiu rezidentského programu.
Viac ambulancií skončilo ako vzniklo
Lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay upozornil, že v kraji chýba množstvo pediatrov, pričom najohrozenejší je okres Malacky. „Momentálne by mal mať 18 pediatrov, ale hrozí, že o pár rokov budú len traja,“ povedal. Dodal, že ľudia pri nedostupnosti zdravotnej starostlivosti obviňujú župy, ktoré vydávajú povolenia na prevádzku ambulancií. „Povolenie ale možno vydať len niekomu, kto o to požiada a v Bratislavskom kraji je dlhodobo málo žiadateľov,“ pripomenul krajský lekár.
„Keď zlyháva ambulantná starostlivosť, nemožno robiť ani reformy v nemocniciach, pretože tie sú preplnené,“ upozornili predstavitelia samospráv. Práve rezidentský program mal riešiť problém nedostatku všeobecných lekárov pre deti a dorast. Približne polovica slovenských pediatrov je totiž v dôchodkovom veku.
„Konkrétne v Banskobystrickom kraji má 10 percent pediatrov viac ako 70 rokov,“ špecifikoval Ondrej Lunter, „V kraji chýba 12 pediatrov, čo znamená, že 14 tisíc malých pacientov dnes nemá k dispozícii ambulantnú primárnu starostlivosť alebo za ňou musia veľmi ďaleko dochádzať.“
Rezort zdravotníctva pred pol rokom priniesol ďalší program na revitalizáciu ambulancií, no podľa predsedu Banskobystrického kraja v ňom zatiaľ vznikli len dve ambulancie a obe sú v Banskej Bystrici. „Oveľa viac ich v celom kraji zaniklo, takže program evidentne nefunguje,“ tvrdí Lunter. Pritakáva mu bratislavský krajský lekár Szalay.
Neustále zmeny odrádzajú
„Stále sa ozývajú hlasy, že rezidentský program nefunguje, ale to znamená, že sa má reformovať a nie rušiť. Tí, čo program vytvorili, akoby nevedeli, čo od neho vlastne chcú, pretože jeho pravidlá sa neustále menia,“ upozornil doktor Szalay. Situácia sa podľa doktorky Prokopovej nezlepšila ani pri výmenách vlád. Myslí si, že by sa pre program mali stanoviť jasné pravidlá.
Na problémy rezidentského programu už niekoľko rokov vo svojich správach poukazuje aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Kontrolóri tvrdia, že program sa minul účinkom a rezidentské štúdium dostatočne neprispelo k navýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov štúdia do terénu. Taktiež je otázna dostupnosť všeobecnej starostlivosti mimo krajských či okresných miest. Takmer tretina absolventov štúdia zostala pracovať v Bratislave a Košiciach. Rezort zdravotníctva zároveň nevedel kontrolórom preukázať úspešnosť projektu či efektívnosť použitia verejných prostriedkov v objeme 20 miliónov eur.
Národní kontrolóri v prieskume zisťovali, čo začínajúcich lekárov odrádza od rezidentského programu. Tí uviedli najmä nevýhodné a často sa meniace podmienky, zavedené obmedzenia v podobe sankcií, oklieštenia materskej a rodičovskej dovolenky, či potrebu zotrvania v konkrétnom kraji. „Rezidentské štúdium neriešilo prechod absolventov do lekárskej praxe. Absentujúce podporné a motivačné opatrenia, ktoré by uľahčovali študentom začiatok kariéry, patrili k najvýznamnejším faktorom, ktoré odrádzali absolventov lekárskych fakúlt od tohto povolania,“ zhodnotil NKÚ.
Mladí stále neprichádzajú
Snahe zvýšiť počet absolventov rezidentského programu nepomohlo ani zrušenie maximálnej vekovej hranice rezidentov prijímaných na štúdium. Počas štúdia sa táto hranica zmenila z 36 rokov na 40 a neskôr na 55, až sa napokon úplne zrušila. Markantný problém starnutia všeobecných lekárov stále pretrváva. Kontrolóri poukázali na to, že Slovensku existujú ambulancie vedené lekármi, ktorí majú viac ako 90 rokov.
Program, v ktorom rezidentom preplácajú náklady za špecializované štúdium, bol realizovaný na troch slovenských lekárskych fakultách a pôvodne financovaný z európskych fondov. Od novembra 2015 prevzalo priamu gesciu nad programom ministerstvo zdravotníctva a financovanie prešlo na štátny rozpočet. Kontrola NKÚ poukázala na to, že pri prevzatí programu rezort nezhodnotil doterajší stav štúdia. Časté zmeny pravidiel a podmienok podľa kontrolórov v krátkom čase viedli k neprehľadnosti a zložitosti a mohli byť jednou z príčin klesajúceho záujmu o rezidentský program, ktorý sa medzi rokmi 2014 až 2020 prepadol o 38 percent. Na druhej strane NKÚ predpokladá, že bez rezidentského programu by bol prepad záujmu o štúdium všeobecného lekárstva ešte oveľa výraznejší.
Pokračovať majú v októbri
Tomáš Szalay tiež spomenul, že v bratislavskej samospráve chceli robiť vlastný župný rezidentský program a riešiť ním nedostatok ambulantných lekárov v regióne. Keďže však župa nemá nemocnicu, pod ktorou by mohli program robiť, po zmene podmienok zamestnávania rezidentov z toho nič nebude. Rezort zdravotníctva argumentuje tým, že do ambulancií sa rezidenti dostanú v rámci povinných cirkulácií.
Lekári sa môžu do rezidentského štúdia zaradiť vždy k 1. októbru alebo k 1. februáru. Ministerstvo zdravotníctva plánuje zoznam zaradených špecializačných odborov do rezidentského štúdia pre lekárov opätovne prehodnotiť k októbru tohto roka. Minister Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) sa vyjadril, že je potrebné upraviť systém tak, aby bol výhodný pre všetkých a s ohľadom na efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu. „V pláne legislatívnych úloh je úprava rezidentného štúdia. Chcel by som ubezpečiť, že v októbri ho spustíme po odbornej diskusii či už s lekárskymi fakultami alebo odbornými spoločnosťami. Aj na ich podnet to bolo vo februárovom termíne pozastavené,“ dodal.
Elena Prokopová ubezpečila, že odborníci urobia všetko preto, aby bol program inovovaný, správne nastavený a v októbri doň mohli byť prijatí noví rezidenti. „V tejto chvíli by mal rezort zvolať vyššie územné celky, vzdelávacie ustanovizne, odborné spoločnosti aj lekársku komoru a čo najskôr spraviť legislatívne úpravy, aby program plnil svoj účel a bol opäť atraktívny,“ uzavrela.
Lucia Hakszer
