Na kyslíkové koncentrátory vlani slovenské zdravotné poisťovne vynaložili 1,5 milióna eur. Dopyt po nich zvýšila pandémia covid-19, ale existuje množstvo pacientov, ktorí ich nepretržite potrebujú k životu. Nielen stacionárne, ktoré môžu mať doma, ale aj mobilné, ktoré im umožňujú viac-menej slobodný pohyb.
Liečbu kyslíkovým koncentrátorom upravuje Metodický pokyn hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre odbor pneumológia a ftizeológia, v ktorom sa píše: „Dlhodobá domáca oxygenoterapia (DDOT) je liečba, pri ktorej sa do vdychovaného vzduchu pridáva kyslík tak, aby koncentrácia kyslíka vo vdychovanej zmesi bola približne 30 percent. Ako zdroj kyslíka sa najčastejšie používa koncentrátor kyslíka, ktorý je vybavený zvlhčovačom, rozvodnými hadicami umožňujúcimi pohyb pacienta s akčným rádiusom približne do 8 metrov.“
Prudký nárast dopytu
DDOT je indikovaná u chorých, u ktorých pretrváva chronická respiračná nedostatočnosť aj napriek optimálnej liečbe základného ochorenia. Najčastejšie sú pacientmi ľudia, ktorým bola indikovaná chronická obštrukčná choroba pľúc či iné pľúcne choroby, ale aj cystická fibróza. „Evidentný nárast počtu poistencov, na ktorých sme preplatili prenájom kyslíkového koncentrátora, sme zaznamenali v roku 2021, a to nárast o 38,36 percent oproti roku 2020. Súvis s pandémiou Covid-19 je možný, keďže práve v zime 2020/2021 sme mali veľký počet pacientov s koronavírusom už aj na Slovensku,“ hovorí Ivana Štefúnová, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), pre Zdravotnický deník.
Nárast záujmu o koncentrátory potvrdzuje pre Zdravotnický deník aj Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union. „Keď porovnáme rok 2019 s rokmi 2021 a 2022 evidujeme takmer 100-percentný nárast dopytu po oxygenátoroch. V období pred covidom sme mali 106 poistencov, ktorým bola liečba hradená, teraz ich je 206,“ vypočítava.
Podobnú situáciu zažili aj v ďalšej poisťovni. „Po pandémii covidu sme evidovali nárast, v súčasnosti je to mierny pokles,“ približuje Matej Štepiansky, PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera, pre Zdravotnický deník.
Náklady každý rok rastú
VšZP prepláca produkt s názvom Dlhodobá domáca oxygenoterapia za jeden deň prenájmu koncentrátora kyslíka. Stúpajúci počet poistencov v posledných rokoch je evidentný. Kým v roku 2020 ich bolo 1 663, v roku 2021 ich VšZP evidovala 2 301 a vlani ich počet stúpol na 2 463. Poisťovni logicky stúpali aj náklady na prenájom prístrojov. V roku 2020 to VšZP stálo 784-tis. eur, o rok neskôr to stúplo na 896-tis. eur a vlani to už bolo 990-tis. eur.
Zdravotná poisťovňa Union mala v roku 2020 113 poistencov s kyslíkovým koncentrátorom, v roku 2021 ich bolo 177. Aktuálne ich Union eviduje 206. „Na stacionárne oxygenátory vynakladáme ročne okolo 80-tisíc eur, na mobilné oxygenátory 20-tisíc eur,“ približuje Baluchová.
Dôvera momentálne evidujeme 573 schválených a platných návrhov pre DDOT. Prenosný kyslíkový koncentrátor bol uhradený 74 poistencom. „Prenosné koncentrátory boli v roku 2022 uhradené vo výške 62-tisíc eur. Náklady na dlhodobú domácu oxygenoterapiu, ktorá je hradená formou prenájmu prístroja, boli vo výške 323-tisíc eur,“ poznamenáva Štepiansky.
Mobilný prístroj nedostane každý
Pacienti, ktorí majú doma stacionárny oxygenátor, sa často sťažujú, že nemôžu opustiť svoje bydlisko a požadujú aj mobilné zariadenie. „V zmysle aktuálne platnej legislatívy je podmienkou na pridelenie prenosného kyslíkového koncentrátora z prostriedkov verejného zdravotného poistenia hradený prenájom stacionárneho kyslíkového koncentrátora,“ vysvetľuje hovorkyňa VšZP. Samozrejme, je to len v medicínsky opodstatnených prípadoch. „Napríklad keď si zdravotný stav pacienta vyžaduje nepretržitú suplementáciu kyslíka a zároveň aj časté návštevy zdravotníckych zariadení,“ dopĺňa PR špecialista Dôvery.
Niektorí súkromné firmy, ale i nemocnice, ponúkajú aj prenájom mobilných koncentrátorov. Pacient si tento prenájom musí financovať väčšinou sám. „Až na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a po posúdení odôvodnenosti žiadosti pri splnení indikačných obmedzení môže zdravotná poisťovňa vystaviť súhlasné stanovisko s využitím zdravotníckej pomôcky. Až potom zdravotná poisťovňa prepláca vopred schválenú zdravotnú starostlivosť, nie so spätnou platnosťou,“ pripomína Štefúnová.
Čiže z verejného zdravotného poistenia nie je možná takáto úhrada. „Ale naši poistenci mali možnosť požiadať si o príspevok v rámci grantového programu Bojovníci za zdravie aj na takú zdravotné starostlivosť a pomôcky, ktoré nie sú bežne hradené zdravotnými poisťovňami,“ uzatvára Štepiansky.
Jozef Brezovský
