Niektoré nemocnice naprieč celým Slovenskom sa na konci decembra minulého roka dozvedeli, do akej kategórie ich zaradilo ministerstvo zdravotníctva. Ide o prvú a zároveň čiastkovú fázu optimalizácie siete nemocníc, ktorá je súčasťou reformy slovenského zdravotníctva. Kým niektoré nemocnice ich nová kategória prekvapila a bojujú o vyššie zaradenie, ďalšie to neprekvapilo a počítali s ním. Ide najmä o väčšie nemocnice na východe krajiny. Súkromná nemocnica v Michalovciach ale bude žiadať o čiastočné prehodnotenie.
Pravidlá pre zaradenie nemocníc do jednotlivých kategórií určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Podľa nej vzniklo päť kategórií. Najprísnejšie nároky musí spĺňať nemocnica piatej kategórie, menej prísne zase nemocnica najnižšieho stupňa. Rozdiel medzi kategóriami je napríklad v počte a type povinných oddelení či výkonov.
S pomerne vysokým hodnotením skončila napríklad Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Ministerstvo zdravotníctva ju zaradilo do štvrtej úrovne koncového typu a má 149 povinných programov. Hovorkyňa nemocnice Monika Krišková Zdravotnickému deníku vysvetlila, že sa s týmto začlenením rátalo od samého začiatku.
V podobnom duchu situáciu vníma Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Jej riaditeľ Ľubomír Šarník pre Zdravotnický deník povedal, že nemocnica nemá k svojmu novému zaradeniu žiadne pripomienky. Ministerstvo zdravotníctva jej pridelilo tretiu kategóriu, v rámci ktorej má 97 povinných programov, respektíve oddelení.
Východu Slovenska kraľuje Penta
Východ Slovenska je špecifický tým, že sa tam nachádza aj množstvo súkromných nemocníc siete ProCare a Svet zdravia, ktoré zastrešuje skupina Penta. Väčšinu z nich má dokonca len v Prešovskom a Košickom kraji. V rámci optimalizácie siete nemocníc sa sieť snažila najmä o zachovanie súčasného rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti vo všetkých svojich zariadeniach.
„Máme zato, že nová podmienená kategorizácia nemocníc v kombinácii s doplnkovými medicínskymi programami nám to umožní na každom pracovisku,“ povedal Zdravotnickému deníku hovorca siete Tomáš Kráľ. Malo by sa to týkať aj regionálnych pôrodníc, urgentných príjmov či chirurgických oddelení. Kráľ dodal, že po roku príprav považujú prvé praktické výsledky reformy nemocničnej siete za racionálne.
Súkromná sieť ale bude pri niektorých pracoviskách žiadať zohľadnenie regionálnych špecifík, aby v budúcnosti nebola ohrozená zdravotná starostlivosť v niektorých odbornostiach. Na východnom Slovensku pôjde konkrétne o podporu doplnkového programu vaskulárnych intervencií v michalovskej nemocnici, ktorú rezort zdravotníctva zaradil do druhej kategórie, v rámci ktorej má 43 povinných oddelení.
Prioritou siete teraz podľa jej hovorcu bude tiež stabilizovanie personálnu. V zozname kategorizácie sa tiež objavila aj nová bratislavská Nemocnica Bory, ktorú sieť Svet zdravia plánuje otvoriť na jar tohto roka. Je registrovaná ako uchádzač o zaradenie do siete v roku 2023 a chce sa dostať do tretej úrovne s vybranými medicínskymi programami zaradenými do úrovne štyri.
Koncová nemocnica v Košiciach
Zverejnený zoznam v rámci prvej fázy obsahuje minimálny počet povinných programov pre jednotlivé nemocnice, maximálny počet nepovinných a doplnkových programov a zároveň aj zoznam doplnkových programov, ktoré jednotlivé nemocnice prejavili záujem od roku 2024 poskytovať. Reforma stanovuje aj čakacie lehoty na plánovanú zdravotnú starostlivosť, časovú dostupnosť starostlivosti a kvalitatívne parametre nemocnice.
Košická nemocnica považuje optimalizáciu siete nemocníc za nevyhnutný krok ku skvalitneniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov a tiež k zlepšeniu ekonomickej, procesnej a personálnej situácie nemocníc. „Mala by tiež viesť k optimálnemu využitiu zdrojov, čo pri súčasnom nastavení siete nie je možné. Predpokladáme, že sa zabezpečí optimálne nastavenie systému fungovania jednotlivých zdravotníckych zariadení,“ tvrdí Krišková.
Ako ďalej uviedla, v praxi by mala optimalizácia pacientovi zabezpečiť, aby sa dostal k požadovanej medicínskej službe na komplexnej úrovni. Práve v košickej nemocnici by sa mali sústreďovať najnáročnejší pacienti z celého východného Slovenska. „Ako nemocnica štvrtej úrovne koncového typu máme zostavené potrebné liečebné programy v kľúčových medicínskych oblastiach a plánujeme posilniť urgentnú zdravotnú starostlivosť,“ prezradila hovorkyňa.
Krišková dodala, že úmyslom nemocnice je v tiež ďalej rozvíjať spoluprácu so špecializovanými ústavmi a zdravotníckymi zariadeniami nielen v Košiciach, ale aj v rámci celého východoslovenského regiónu. Univerzitná nemocnica v Košiciach tiež patrí v niektorých špecifických odboroch medzi lídrov na Slovensku.
Druhá fáza optimalizácie
Pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých kategórií sa bral do úvahy napríklad počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti nemocnice, časová dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existencia povinných programov. Ak sa nejaká nemocnica dostala do kategórie, s ktorou nie je spokojná, neskôr môže zabojovať o preradenie.
V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V následnej fáze budú kategorizované ďalšie programy. Ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka. Netýka sa ani špecializovaných zariadení. Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc ministerstvo zverejní v prvom štvrťroku 2023.
Kategorizácia okrem programov zaviedla čakacie doby pre 700 medicínskych služieb, ktoré majú pacientom garantovať poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti v danej maximálnej lehote. Napríklad pri onkologických diagnózach je garantovaná aplikácia systémovej liečby do 15 dní od indikácie. Podľa ministerstva ide o transparentnejšie pravidlá v oblasti poskytovania plánovanej starostlivosti.
Miroslav Homola
