Slovenské nemocnice sa na konci minulého roka dozvedeli, do ktorej kategórie ich ministerstvo zdravotníctva zaradilo. Začala sa totiž prvá fáza takzvanej optimalizácia siete, ktorá je súčasťou rozsiahlej reformy zdravotníctva. Najhoršie sú na tom nemocnice prvej kategórie, ktoré budú mať obmedzené možnosti fungovania. Na najnižšiu úroveň sa okrem iných prepadlo aj niekoľko nemocníc v Prešovskom kraji.
Nemocnice sa v rámci optimalizácie siete rozdelili do piatich kategórií. Najprísnejšie nároky musí spĺňať nemocnica piatej kategórie, najmenej prísne zase nemocnica prvého stupňa. Ministerstvo zdravotníctva si od takého rozdelenia sľubuje, že pacient bude mať garantovanú geografickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a maximálnu čakaciu lehotu na daný zákrok.
Najvyššie zaradenie v Prešovskom kraji získala Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Jej riaditeľ Ľubomír Šarník pre Zdravotnický deník povedal, že nemocnica nemá k svojmu novému zaradeniu žiadne pripomienky. Ministerstvo zdravotníctva jej pridelilo tretiu kategóriu, v rámci ktorej má 97 povinných programov. Nemocnice v Bardejove, Humennom, Poprade a v Starej Ľubovni boli zaradené do druhej úrovne.
Hovorkyňa popradskej nemocnice Sylvia Galajda Zdravotnickému deníku povedala, že zaradenie Nemocnice Poprad medzi nemocnice druhej úrovne odzrkadľuje jej aktuálne možnosti a neprišla o žiadne oddelenia. „V prípade, že budeme spĺňať podmienky, počítame s rozšírením doplnkových a nepovinných programov,“ uviedla Galajda s tým, že najneskôr do roku 2030 chce nemocnica splniť všetky kritériá pre zaradenie do tretej úrovne.
Päť nemocníc v najnižšej kategórii
Naopak, až päť zdravotníckych zariadení v rámci Prešovského kraja skončilo v prvej kategórii s jedným povinným programom. Ministerstvo zaradilo do najnižšej kategórie nemocnice v Kežmarku, Levoči, Snine, vo Svidníku a vo Vranove nad Topľou.
Napríklad nemocnica v Snine pritom poskytuje zdravotnú starostlivosť pre zhruba 40-tisíc obyvateľov okresu ako aj obyvateľov okolitých regiónov. Ročne hospitalizuje zhruba 6 000 pacientov. Jej námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť a primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Norbert Orinín povedal, že nemocnica je zo zaradenia sklamaná.
„Vzhľadom na veľkú členitosť spomínaného územia nie je možné, aby obyvatelia z takto vzdialených obcí mali zabezpečenú adekvátnu zdravotnú starostlivosť v prípade akútnej potreby,“ vysvetlil pre Zdravotnický deník. Podľa neho nebude mať 12 percent obyvateľov okresu Snina a 17 z celkového počtu 33 obcí zákonom garantovanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti v nemocnici druhého typu do 45 minút. „A to za ideálnych poveternostných podmienok,“ dodal.
Orinín zdôraznil, že ich región sa vyznačuje členitým a kopcovitým terénom a náročnou dostupnosťou najmä v zimnom období. Od najbližšieho okresného mesta Snina sú podľa neho viaceré obce vzdialené až 48 kilometrov, vzdialenosť do ďalšieho zdravotníckeho zariadenia v Humennom, ktoré sa má stať nemocnicou druhého typu, je od mesta Snina ale ďalších 25 kilometrov.
„V zime pribudnú ďalšie tri obce s dojazdovým časom nad 45 minút. Nemocnica Snina naviac poskytuje komplexnú ústavnú zdravotnú starostlivosť, má svoj dlhoročný regionálny ako aj nadregionálny význam, je najväčším zamestnávateľom v okrese a od svojho vzniku hospodári s vyrovnaným výsledkom a negeneruje dlhy,“ zdôraznil námestník.
Môžu sa dostať na vyššiu úroveň
V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V následnej fáze budú kategorizované ďalšie programy. Ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka. Netýka sa ani špecializovaných zariadení. Okrem toho platí, že nemocnica zaradená do určitej kategórie sa môže v budúcnosti dostať aj do vyššej. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie.
„Od prvého avizovania optimalizácie siete nemocníc nemocnica podnikla aj v súčinnosti s mestom viacero krokov na zaradenie nemocnice do vyššej kategórie, počnúc opakovanou argumentáciou či už v písomnej forme alebo osobne na pôde ministerstva až po petíciu, kde občania regiónu jasne a jednoznačne deklarovali požiadavku zachovania nemocnice v pôvodnom stave,“ zdôraznil námestník nemocnice v Snine.
V praxi totiž platí, že okrem povinných programov, ktoré musí nemocnica po zaradení do jednej z úrovní plniť, si môže ponuku poskytovanej zdravotnej starostlivosti rozšíriť aj o doplnkové a nepovinné programy. V praxi to znamená, že po schválení doplnkového programu bude môcť napríklad nemocnica prvej úrovne poskytovať programy aj z vyšších úrovní. Nemocnica v Snine ale zatiaľ nevie povedať, či príde o nejaké oddelenia. „V mesiacoch január až marec má dôjsť k jednaniam s ministerstvom zdravotníctva ohľadne doplnkových programov, ktoré bude môcť nemocnica vykonávať. Našou ambíciou je pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rovnakom rozsahu ako doteraz, respektíve ešte jeho rozšírenie o ďalšie odbornosti,“ dodal Orinín s tým, že v nadväznosti na ďalšie rokovania s ministerstvom sa budú vyvíjať ďalšie kroky nemocnice.
Zdravotnický deník oslovil aj iné nemocnice v rámci Prešovského kraja. Na otázky do zverejnenia článku však nereagovali.
Miroslav Homola
