Koncom minulého roka slovenské ministerstvo zdravotníctva predstavilo prvú, čiastkovú fázu podmienenej kategorizácie nemocničnej siete. Nemocnice sú podľa neho rozdelené na základe exaktne stanovených kritérií do piatich úrovní. Každá z nich má presne zadefinované aké programy musí poskytovať a kritériá spĺňať. Viaceré nemocnice po celom Slovensku so svojim zaradením nesúhlasia.
Podobnú situáciu riešia aj v Nemocnici s poliklinikou v Revúcej. Ministerstvu zdravotníctva vedenie nemocnice adresovalo žiadosť o podmienené zaradenie všeobecnej nemocnice do kategórie druhej úrovne so zachovaním tých istých programov a aj úrovní programov do vybudovania novej siete záchrannej zdravotnej služby v roku 2026.
Lekári majú pochybnosti
Po vybudovaní novej siete záchrannej zdravotnej služby budú vyhodnotené podmienky pre tvorbu siete a podmienky plnenia kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že tieto podmienky nebudú splnené, nemocnica bude preradená do prvej úrovne.
Vedenie nemocnice svoju žiadosť odôvodňuje vysokou časovou nedostupnosťou. „Nemôžeme zabúdať, že máme štyri ročné obdobia a zdravotná starostlivosť musí byť dostupná za každého obdobia aj počasia. Ani v jednom ročnom období časová dostupnosť nie je od 30 do 45 minút pre bežného občana,“ hovorí Janette Hrbálová, riaditeľka Nemocnice s poliklinikou v Revúcej, pre Zdravotnický deník. Dodáva, že v posledných dňoch, od 15. do 17. januára 2023, boli svedkami kalamity už pri mierne zhoršenom počasí po napadnutí snehu.
Ako spomína riaditeľka nemocnice, cesta na Tisovec bol nepriechodná kvôli spadnutým stromom na vozovke, smer od Tisovca na Hnúšťu bol neprejazdný kvôli nehode kamióna. Smerom na Rožňavu predstavovalo zdržanie takmer dve hodiny a autá často čakali na odťahovú službu. Tvorili sa kolóny vozidiel. „Do nemocnice druhej úrovne v Rožňave či v Rimavskej Sobote a do nemocnice tretej úrovne v Banskej Bystrici by sa do tridsať ani štyridsaťpäť minút nikto nedostal,“ poznamenáva Hrbálová.
Po odstránení kalamity cesta do Rimavskej Soboty trvala hodinu a desať minút. „Vzhľadom na momentálnu sieť záchrannej zdravotnej služby, pretože v regióne sa nachádza len jedna stanica rýchlej lekárskej pomoci, je nezodpovedné, že vysoká časová nedostupnosť by nemala zohrávať prvé a hlavné miesto v kritériách,“ upozorňuje Hrbálová.
Dodáva, že nechcú robiť nátlakové akcie, ani petície, ani hľadať politické loby. „No nezoberieme si na zodpovednosť ani jedného človeka, ktorý by mal byť ohrozený na živote, pre časovú nedostupnosť, alebo pre medicínske ohrozenie, že daný výkon pre záchranu života nemocnica prvého typu nevykonáva a nemocnica nemá daný doplnkový program,“ konštatuje.
Odkedy sa hovorí o optimalizácii siete, tak podľa riaditeľky revúckej nemocnice majú lekári pochybnosti o zotrvaní pracovať v nemocnici prvého typu. „Ako tu získame nových lekárov, ktorí by sa mali špecializovať v chirurgii, anestéziológii, internej medicíne, pediatrii, gynekológii, pôrodníctve, keď budú vedieť, že sa tu počíta len s doliečovákom a jednodňovou chirurgiou? V lepšom prípade s doplnkovými programami, ktoré budú na nižšej úrovni. Ako a kde vychováme pre región všeobecných lekárov, pediatrov, gynekológov?“ pýta sa na záver Hrbálová.
Zvyšovanie dostupnosti a kvality
O situáciu v revúckej nemocnici sa zaujímal aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter. Stretol sa s vedením nemocnice, aby sa dozvedel, aká je budúcnosť tohto zariadenia. „Otvorili sme tému doplnkových programov, dojazdovej vzdialenosti zo vzdialených obcí okresu či lazov, ale tiež problém náboru lekárov, ktorý bude po preradení do najnižšej kategórie pre nemocnicu ešte náročnejší. Rovnako sme sa presvedčili, že fungujúci ambulantný sektor je absolútnym základom fungujúcej zdravotnej starostlivosti. V nemocnici v Revúcej dnes končia vážne stavy, z ktorých mnohé by nemuseli zájsť tak ďaleko, keby ich liečbu podchytili už v ambulancii,“ konštatuje Lunter na sociálnej sieti.
Píše, že rozumie tomu, že sú potrebné zmeny, že rozumie aj tomu, že za niektorými službami bude nutné aj cestovať. „Naším hlavným kritériom a ultimátnym cieľom je zvyšovanie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti ako celku. To sú ciele merateľné a kontrolovateľné a absolútne nechápem, že nám ich doteraz nikto nepredstavil,“ poznamenáva predseda BBSK.
Dodáva, že ak sa už ministerstvo pustilo do kategorizácie nemocníc, tak dnes je pre obyvateľov Gemera dôležité a podstatné, aby ministerstvo garantovalo dostupnosť doplnkových programov v nemocnici Revúca a uvoľnilo prostriedky z Plánu obnovy na vybudovanie urgentu a rekonštrukciu ďalších oddelení v nemocnici.
Základným cieľom reformy nemocníc podľa ministerstva zdravotníctva je to, aby pacienti vedeli, ktorá nemocnica v ich okolí im poskytne adekvátnu starostlivosť v adekvátnom čase a adekvátnej kvalite. „Nie je cieľom reformy nemocníc rušiť fungujúce oddelenia a nemocnice. Práve naopak, reforma prinesie nemocniciam stabilitu,“ konštatoval ešte 12. januára dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský na webe ministerstva.
Dodal, že všetky nemocnice prejavili ambíciu poskytovať aj programy zariadení z vyššej úrovne kategorizácie. Ministerstvo zdravotníctva bude v prvom kvartáli tohto roka doplnkové programy vyhodnocovať a po splnení legislatívnych podmienok ich aj schvaľovať.
Jozef Brezovský