Na Slovensku sa už do praxe pomaly začína premietať takzvaná optimalizácia siete nemocníc (OSN). Nepôjde však o rušenie, ale o ich zaradenie do vopred definovaných kategórií. O zaradenie do nižšej či vyššej kategórie sa v súčasnosti bojuje aj v Žilinskom kraji. Aj keď ministerstvo zdravotníctva ešte nezverejnilo finálnu verziu novej siete nemocníc, objavili sa informácie, že do nižšej kategórie sa dostane Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši. Vedenie nemocnice ale pripomína, že zatiaľ nie je nič potvrdené a nič sa nemení.
Samotnú optimalizáciu už sčasti konkretizuje vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá nadväzuje aj na zákon z roku 2021. Sú v nej uvedené podmienky a pravidlá pre zaradenie nemocníc do jednotlivých kategórií. Zákon ani vyhláška ale nepoznajú termíny ako napríklad komunitná či regionálna nemocnica. Podľa nových pravidiel by malo vzniknúť päť kategórií nemocníc. V zásade platí, že najprísnejšie nároky bude musieť spĺňať nemocnica piateho stupňa, menej prísne zase nemocnica najnižšieho stupňa.
Liptovská nemocnica tvrdí, že podľa podmienok vo vyhláške sa nemocnica môže stať buď nemocnicou prvého typu alebo druhého typu. „Vždy sme sa snažili a bojovali za to, aby sa naša nemocnica stala nemocnicou II. typu a stále v tom pokračujeme. Postoj vedenia nemocnice sa nezmenil a stále nesúhlasíme so zaradením medzi nemocnice I. typu,“ uviedla vo svojom oficiálnom stanovisku liptovská nemocnica. Kategorizácia ale ešte nebola vydaná a vedenie nemocnice neprevzalo žiadne stanovisko o zaradení.
Podľa ministerstva zdravotníctva bude prvá sieť nemocníc zverejnená do konca mesiaca. „Hoci sa má jednať o jednu z najzásadnejších reforiem v slovenskom zdravotníctve za posledné roky, sme odkázaní na klebety a zákulisné informácie. Komunálne voľby brzdili zverejnenie zoznamu nemocníc, no nemáme ho ani po voľbách,“ povedal pre Zdravotnícky denník analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.
Podľa neho je ale „extrémna miera“ politických vplyvov na zdravotníctvo prejavom toho, že sa o ňom rozhoduje centralizovane. „Regióny by mali byť kľúčovými tvorcami prostredia v zdravotníctve, mimo celonárodných špičkových pracovísk, tak, ako je to bežné inde vo svete. To by si však žiadalo rozsiahlejšiu decentralizáciu na Slovensku, nielen na úrovni zdravotníctva,“ dodal zdravotnícky analytik z INESS
Bojuje sa o kategorizáciu
Po tom, ako sa objavili špekulácie o zaradenie liptovskej nemocnice do nižšej kategórie, podľa hovorkyne Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Evy Lacovej vznikla spoločná iniciatíva župnej, mestských a obecných samospráv. Podľa hovorkyne už prebehli regionálne rozložené pracovné stretnutia. „Cez infožiadosť sme požiadali rezort zdravotníctva o sprístupnenie zdrojových dát a metodiku hodnotenia, ale i zaradenia výkonov do zdravotníckych programov a ďalšie informácie,“ povedala Lacová pre Zdravotnícky denník.
Župa tiež požiadala poslancov parlamentu o ich podporu pri obhájení postavenia zdravotníckych zariadení v ŽSK. „Listom pre ministra zdravotníctva od predsedníčky ŽSK bol odmietnutý návrh kategorizácie s argumentáciou a návrhmi na riešenie. Prebehla dohoda o termíne opätovného stretnutia na ministerstve zdravotníctva,“ dodala.
Do doby stretnutia kraj pripravuje zosumarizovanie reálnej časovej dopravnej dostupnosti z miest a obcí do nemocníc v aktuálnej dopravnej situácii, ktorý začali robiť starostovia a primátori oravských samospráv. Žilinská župa plánuje pripraviť aj návrh novely zákona o kategorizácií, pripomienkovanie vyhlášky vydanej ministerstvom zdravotníctva a prezentovaných záverov na základe zozbieraných dát.
Vedenie liptovskej nemocnice pripomína, že zatiaľ nie je nič potvrdené a nič sa nemení ani na fungovaní nemocnice. „Nemocnica teraz potrebuje najmä dostatok zdravotníckeho personálu, ktorého význam sa v poslednej dobe berie na ľahkú váhu, aby sme udržali chod jednotlivých oddelení ako doteraz a mohli pomýšľať na ďalší rozvoj. Nie všetky kroky, ktoré sa v tejto veci podnikajú sú verejné a chápeme, že emócie niekedy zohrávajú väčšiu úlohu pri konaní ľudí, hlavne keď nám na nemocnici záleží,“ dodalo vedenie v stanovisku.
Povinné a nepovinné oddelenia
Rozdiel medzi nemocnicou I. a II. typu je najmä v počte a type povinných oddelení, ktoré nemocnica musí mať a v type výkonov a ktoré sa budú môcť v nemocnici robiť. V prípade nemocníc prvého typu sa bude môcť poskytovať akútna aj následná zdravotná starostlivosť ako aj jednodňová zdravotná starostlivosť. Pri hodnotení sa berie do úvahy aj personálne a materiálno-technické vybavenie, spádová oblasť regiónu, časová dostupnosť do zdravotníckeho zariadenia či spokojnosť pacientov.
„Pri nemocnici I. typu bude môcť nemocnica disponovať 37 programami, medzi ktorými sa nachádzajú aj naše súčasné oddelenia. S touto informáciou disponujú aj všetci primári našich oddelení a pracovísk, ktorí pripomienkovali vyhlášku. Nemocnica II. typu bude mať 34 povinných programov a 17 doplnkových, prípadne nepovinných program. Z 34 povinných programov spĺňa naša nemocnica momentálne 14 programov a z doplnkových 4 programy,“ tvrdí liptovská nemocnica.
Ak by sa aj niektorá nemocnica na Slovensku dostala do nižšej kategórie, vyhláška hovorí aj o ďalšom vývoji. To, že bude nemocnica na úvod zaradená do určitého typu, neznamená, že takou ostane navždy. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia do jednotlivého typu a nie je vylúčené, že z nemocnice prvého typu sa stane nemocnica druhého typu a naopak.
Miroslav Homola
