Na Slovensku sa do praxe už pomaly začína premietať takzvaná optimalizácia siete nemocníc (OSN). Ministerstvo zdravotníctva sľubuje, že po nej bude mať pacient mal garantovanú geografickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a maximálnu čakaciu lehotu na konkrétny zákrok. Zdravotnícky analytik ale pripomína, že reforma, ktorej politickým cieľom je hlavne načerpať peniaze z plánu obnovy, je bez duše. Optimalizácia bude podľa neho dobrá len vtedy, ak umožní súťaž o to, kto bude služby poskytovať.
Príprava optimalizácie siete sa začala už v roku 2020. Počas dvoch rokov zdravotníctva prebehla analytická časť, príprava legislatívy a tiež výpočty optimálnej siete. Podľa ministerstva zdravotníctva v súčasnosti prebiehajú rokovania s jednotlivými nemocnicami. Nepôjde však o rušenie niektorých nemocníc, ale o takzvanú kategorizáciu.
To v praxi znamená, že nemocnice budú mať zadefinované povinné a doplnkové programy, ktoré budú poskytovať. „Do konca mesiaca bude zverejnená aj prvá sieť nemocníc podmienene zaradených do základných úrovní. Kategorizácia nemocníc sa dotkne každej nemocnice, pretože ide o reformu celej siete nemocníc,“ potvrdilo Zdravotníckemu denníku komunikačné oddelenie rezortu zdravotníctva.
Cieľom reformy siete je podľa ministerstva jej zastabilizovanie. V praxi by tak každý pacient mal po reforme presne vedieť, kde nájde potrebnú starostlivosť. Štát bude by mal tiež na základe viacerých ukazovateľov garantovať aj kvalitu zdravotnej starostlivosti. Minimálne v rámci personálu, materiálu a techniky či počte úkonov.
Dôležité sú služby, nie budovy, tvrdí analytik
Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že za posledné roky živelne zanikali nemocnice či oddelenia. „Preto ministerstvo stanovilo podmienky pre nemocnice tak, aby pacient mal garantovanú geografickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a maximálnu čakaciu lehotu na konkrétny zákrok. Naopak, nemocnice získajú finančnú stabilitu, nakoľko ich programy budú povinne zazmluvnené zdravotnou poisťovňou,“ vysvetlil rezort.
Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pripomína, že základom optimalizácie by mal geografický nárok pacienta na konkrétne služby, nie konkrétne budovy. „Optimalizácia bude dobrá len vtedy, ak umožní súťaž o to, kto tieto služby bude poskytovať. Ak povedie k zabetónovaniu konkrétnych poskytovateľov, bude to znamenať horšiu efektivitu a kvalitu,“ povedal pre Zdravotnícky denník Vlachynský.
Štát by mal podľa jeho slov určiť rozsah služieb na konkrétnom území, ale ich zabezpečenie by malo byť v rukách poisťovní. Aby mohla byť optimalizácia efektívna aj pre samotné nemocnice, slovenské zdravotníctvo musí byť podľa Vlachynského nastavené tak, aby sa počet a dĺžka hospitalizácií znižovali. To by potom v praxi mohlo šetriť aj zdroje, ktoré musia nemocnice na svojej fungovanie vynaložiť.
Analytik z INESS pripomína, že momentálne he známe len teoretickú časť optimalizácie siete nemocníc. „Som vo hodnotení jej potenciálneho dopadu preto opatrný. Bezbolestné reformy neexistujú, no pri OSN mám pocit, že politici sa maximálne snažia vyhnúť akejkoľvek bolesti,“ myslí si Vlachynský s tým, že hlavná motivácia, ktorá optimalizáciu posúva vpred, sú peniaze z plánu obnovy. „Reforma, ktorej politickým cieľom je hlavne načerpať peniaze, je bez duše,“ dodal.
Optimalizácia rozdelí nemocnice na päť kategórií
Samotnú optimalizáciu už sčasti konkretizuje vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá nadväzuje aj na zákon z roku 2021. Sú v nej uvedené podmienky a pravidlá pre zaradenie nemocníc do jednotlivých kategórií. Zákon, ani vyhláška ale nepoznajú termíny ako napríklad komunitná nemocnica, regionálna nemocnica a podobne. Podľa nových pravidiel by malo vzniknúť päť typov nemocníc. Pričom platí, že najprísnejšie nároky bude musieť spĺňať nemocnica piateho stupňa.
Pri hodnotení nemocníc a zaradení do jednotlivých kategórií sa okrem počtu oddelení a rozsahu výkonov berie do úvahy aj personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, spádová oblasť regiónu, časová dostupnosť do zdravotníckeho zariadenia a spokojnosť pacientov a iné kritériá.
Vyhláška hovorí aj o ďalšom vývoji nemocníc na Slovensku. To, že bude nemocnica na úvod zaradená do určitého typu, neznamená, že takou ostane navždy. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia do jednotlivého typu a nie je vylúčené, že z nemocnice prvého typu sa stane nemocnica druhého typu a naopak.
Napríklad nemocnici prvej kategórie bude môcť disponovať 37 programami. Žiadne ale nebudú povinné, prípadne budú len doplnkové. Bude tam patriť napríklad urgentná medicína, traumatologický program, program brušnej chirurgie, urologický a gynekologický program, program internej medicíny, neinvazívny kardiovaskulárny program, program gastroenterológie a hepatológie, nefrologický program, program hematológie a transfuziológie, neurologický program a podobne.
Miroslav Homola
