Slovenská vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ) sa pred hromadným odchodom doktorov ešte v novembri dohodli na poslednú chvíľu. Spečatilo to podpísané memorandum o zlepšení zdravotníctva. Okrem iného sa ale vo vládou schválenom zozname požiadaviek objavil aj bod, podľa ktorého by mal v krajine pribudnúť nový skutok, za ktorý sa bude udeľovať trest odňatia slobody. Dostane ho napríklad riaditeľ nemocnice, ak tá pod jeho vedením nebude mať dostatok personálu. Nemocnice a odborníci nad tým len krútia hlavami.
Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva schválila vláda ešte na konci novembra tohto roka. Išlo o oficiálne potvrdenie dohody medzi vládou a lekárskymi odborármi, ktorí k splneniu svojich požiadaviek použili aj nátlak v podobe hromadnej výpovede. V zozname dohodnutých záväzkov sa napríklad objavilo, že platby poisťovní musia byť vo výške reálnych nákladov, zrušenie zdaňovania nepeňažného plnenia pri vzdelávaní zdravotníkov, dosiahnutie mzdovej konkurencieschopnosti Slovenska pri získavaní lekárov či reforma ich vzdelávania.
Pozornosť ale vyvolal bod, podľa ktorého sa zavedie trestná zodpovednosť za nedostatok zdravotníckeho personálu v nemocniciach. Podľa textu memoranda pri nezabezpečení potrebného počtu „kvalifikovaných lekárov, sestier a pôrodných asistentiek hrozia zdravotne najzraniteľnejšej skupine ľudí a to pacientom s ťažkým stavom v nemocniciach závažné následky poškodenia zdravia a straty ľudského života“. Preto musí vláda do konca marca 2023 predložiť návrh zákona, podľa ktorého bude ohrozovanie zdravotnej starostlivosti trestné.
Je to nezmysel, odkazuje bratislavská nemocnica
Zdravotnický deník sa obrátil aj na rezort zdravotníctva s otázkou, ako bude návrh vyzerať a kedy ho vláda predloží. Odborári sa s ňou totiž dohodli, že sa finálne znenie návrhu nemusí úplne zhodovať s tým, ktorý pripravilo LOZ. Ministerstvo sa ale odvolalo na to, že predmetná oblasť nepatrí do jeho pôsobnosti. „Poprosíme kontaktujte kolegov z rezortu spravodlivosti,“ napísalo tlačové oddelenie. Na rovnaké otázky ale neodpovedal ani rezort spravodlivosti.
To, ako sa na tento bod memoranda pozerá Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), tlmočila jej hovorkyňa Eva Kliská. „Aby mohlo byť takéto opatrenie platné, muselo by prejsť riadnym legislatívnym procesom v parlamente. Zatiaľ sa tak nedeje. Na druhej strane je návrh takéhoto opatrenia veľmi sporný,“ uviedla pre Zdravotnický deník hovorkyňa UNB. Podľa jej slov riaditeľ nemocnice nemôže zamestnancov v práci držať proti ich vôli.
Hovorkyňa kladie aj rečnícku otázku, ako môže riaditeľ brániť v odchode napríklad lekárovi, sestre alebo akémukoľvek inému zamestnancovi, ktorý sa rozhodne dať výpoveď z rôznych, častokrát aj osobných či rodinných dôvodov. „Je to nezmysel,“ dodala Kliská. Zdravotnický deník sa zaujímal aj o názor iných slovenských nemocníc na túto časť memoranda. Na položené otázky ale nereagovali, alebo ich odmietli komentovať.
Mohlo by vás zajímat
Tri až pätnásť rokov väzenia
Odborové združenie v memorande pripravilo aj vlastné znenie novely Trestného zákona. Podľa neho bude napríklad riaditeľovi nemocnice z pozície štatutára hroziť trojročné väzenie, ak v nej nezabezpečí dostatočný počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek. Hranicu by mal určovať osobitný predpis. Podľa návrhu by malo byť podmienkou, že nemocnica je v prevádzke dlhšie ako 90 dní.
Ak budú kvôli nedostatku zdravotníkov v nemocnici ohrozené životy alebo zdravie viacerých osôb, nedostatok personálu bude spôsobený závažnejším spôsobom konania alebo bude ohrozená chránená osoba, šéf nemocnice môže ísť do väzenia na tri až desať rokov. Ďalšie dva roky navyše mu budú hroziť, ak niekto kvôli nedostatku lekárov či sestier v nemocnici zomrie alebo utrpí ťažkú ujmu. Maximálne pätnásť rokov bude za smrť či ujmu viacerých osôb.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský označil návrh odborárov ako „tragikomické opatrenie“. „Výsledkom bude, že manažment nemocníc bude zatvárať celé oddelenia pri akomkoľvek náznaku, že nesplnia normatív. Chápem, že normatívy sú tu ako záruka istej úrovne kvality práce na oddelení. No treba potom pripraviť pacientov na to, že dostupnosť služieb sa zníži,“ vysvetlil pre Zdravotnický deník.
Zavedenie trestu si podľa neho dokonca protirečí s ďalším bodom memoranda, ktorý žiada, aby sa nesmeli zavrieť oddelenia nemocníc, pokiaľ neexistuje náhrada za toto oddelenie. „Čiže manažment nesmie zatvárať, ale ak nezatvorí, pôjde do väzenia. Hlava 22,“ uzatvoril svoje hodnotenie Vlachynský.
Miroslav Homola
Ilustračné foto: Freepik
