Návrhy na rozšírenie existujúcich kompetencií alebo určenie nových kompetencií boli definované v novej stratégii, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva SR, zdola, samotnými zástupcami ambulantného sektora. „Po vzore zo zahraničia, kde napríklad primárny pediater nielen indikuje, ale aj vykonáva spirometriu, ultrazvuk bedrových kĺbov alebo kožný alergický test a všeobecný lekár dokáže komplexne manažovať pacienta s arteriálnou hypertenziou, prediabetom alebo hypotyreózou, je navrhovaná aj úprava na Slovensku,“ vysvetľuje pre Zdravotnický deník Petra Lániková, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR).
Samozrejme v celom procese implementácie nových kompetencií je podľa MZ SR potrebné brať do úvahy dva princípy. Prvým je princíp dobrovoľnosti. Vzhľadom na demografickú štruktúru lekárov, nie je totiž reálne očakávať zo strany starších lekárov vysokú mieru adoptovania si nových kompetencií. Druhým je princíp expanzie kompetencií rozloženej v čase, teda potrebný čas na adaptáciu. „Nie jednorazové, ale postupné pridávanie kompetencií s ohľadom na odbremenenie lekárov a nevyhnutný presun vybraných činností z lekárov na sestry a zo sestier na administratívneho pracovníka,“ približuje Lániková.
Primárni pediatri dokážu prevziať niektoré činnosti
Všeobecní lekári pre deti a dorast, teda primárni pediatri, majú podľa Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) vzdelanie ako pediatri v nemocniciach, postgraduálne vzdelávanie završujú rovnakou kvalifikačnou skúškou (atestáciou). „Mali by mať preto rovnaké preskripčné aj indikačné pravidlá ako nemocniční pediatri. Čo sa týka špecializovanej starostlivosti, sú oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorú by sčasti mohli na seba prevziať primárni pediatri, napríklad liečbu niektorých alergických alebo kožných ochorení,“ konštatuje Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka ZAP.
Ambulancie všeobecných lekárov pre dospelých sú podľa nej na to, aby poskytovali zdravotnú akútnu starostlivosť, aby boli dostupné aj pri zhoršení chronických ochorení do určitej miery, následne už starostlivosť má byť v rukách špecialistu. „Nové kompetencie ale využívajú rôzne, podľa svojich možností. Inak pracuje ambulancia vybavená modernými prístrojmi, inak ambulancia lekára, ktorý už pracuje ako dôchodca,“ dodáva výkonná riaditeľka ZAP.
„Všeobecní lekári vedia vykonávať veľa vecí namiesto špecialistov. Vedia robiť prvotnú diagnostiku, manažovať pacienta s hraničnými hodnotami hladiny cukru v krvi, s hraničnými hodnotami krvného tlaku, či s nadmernou hmotnosťou. Takýchto príkladov je veľa. No najmä by všeobecní lekári mali robiť preventívne sledovania vrátane očkovania,“ poznamenáva Elena Marušáková, viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP), pre Zdravotnický deník.
Ambícia robiť kvalitnú medicínu
Trenčanská Bedušová je presvedčená, že všeobecní lekári majú určite ambíciu robiť kvalitnú medicínu, rozširovať svoje vzdelávanie a poskytovať pacientovi čo najväčší rozsah zdravotnej starostlivosti. „Ale na to, aby to mohli robiť, nemôžu mať dvoj- až trojnásobne viac pacientov ako definujú odborné odporúčania, nemôžu byť zahltení nelimitovanými požiadavkami na nepotrebnú zdravotnú starostlivosť alebo množstvom administratívnych požiadaviek,“ konštatuje.
V ideálnom svete má podľa nej pacient dôveru v svojho lekára, či je to všeobecný lekár alebo špecialista. „Musí dôverovať každému lekárovi, že ten vie, pokiaľ siaha jeho expertíza a kde je potrebná konzultácia – a je jedno, či sa jedná o primárneho lekára alebo špecialistu. V ideálnom svete pacient neurčuje stupeň expertízy, ktorú jeho stav vyžaduje, neplytvá vysokošpecializovanou starostlivosťou pri neindikovaných stavoch a tým neoberá o možnosť poskytnúť takúto starostlivosť pacientom, ktorých stav to skutočne vyžaduje,“ pripomína výkonná riaditeľka ZAP.
Dôvera medzi lekárom, zdravotnou sestrou a pacientom je kľúčová aj podľa viceprezidentky AOPP, pretože to je podstatnou časťou liečebného úspechu či neúspechu. „Každý pacient je iný, má iné potreby. Vždy tu budú takí, ktorí budú dôverovať viac špecialistom. A dokonca aj takí, ktorí budú dôverovať iba mediálne známym špecialistom. Aj dnes máme pacientov, u ktorých riadi liečbu vysokého krvného tlaku špecialista kardiológ, a pritom by to vedel dobre zvládnuť internista a niekedy aj šikovný všeobecný lekár. Otázkou je, či má byť ich nedôvera hradená z verejného zdravotného poistenia. Samozrejme, máme aj pacientov, ktorí majú rôzne komplikácie a viaceré choroby, kde je priam nevyhnutné, aby sa o nich staral špecialista. Aj tam je však dôležité, aby bol všeobecný lekár tým kľúčovým v manažovaní jeho zdravia,“ dodáva Marušáková.
Niektorí všeobecní lekári by podľa nej súhlasili s rozšírením ich kompetencií a niektorí nie. Podobne ako tomu bolo v prípade predpisovania liekov, ku ktorému sa začiatkom roka viedli intenzívne debaty. „Časť lekárov nechcela predpisovať lieky odporučené špecialistom a časť naopak považovala za dôležité mať pod kontrolou predpisy liekov. Avšak to neznamená, že ak to niektorí lekári nebudú chcieť robiť, tak to pacienti nepotrebujú,“ uzatvára viceprezidentka AOPP.
Jozef Brezovský