Slovenské nemocnice by mali dodržiavať personálne normatívy, aby sa kvôli práceneschopnosti jedného lekára nemuselo zatvoriť celé oddelenie. Poisťovne by mali nemocniciam platiť toľko, aby sa každý rok nezadlžovali a keď Slovensko chce vzdelávať viac medikov, potrebuje v nemocniciach viac výučbových lôžok. To sú len niektoré z požiadaviek memoranda, ktoré slovenskí lekárski odborári a vláda podpísali 30. novembra, tesne predtým, ako vstúpili do platnosti výpovede vyše 2100 lekárov zo slovenských nemocníc. Väčšina lekárov výpovede stiahla, no v utorok na tlačovej konferencii odborári deklarovali, že trvajú na splnení všetkých požiadaviek a memorandum považujú za záväzné aj pre každú ďalšiu vládu. V ten istý deň mali poslanci Národnej rady SR hlasovať o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO), no hlasovanie sa presunulo na štvrtok 15. decembra.
„Viac ako dva roky tlačíme na vládu, aby konečne začala riešiť problémy slovenského zdravotníctva. Veľa slovenských politikov naše protesty prezentovalo ako tlak na zvýšenie miezd. My od začiatku hovoríme, že len to problémy slovenského zdravotníctva nevyrieši. V parlamente bolo odsúhlasené navýšenie miezd lekárov a zdravotných sestier, no trváme aj na všetkých ostatných požiadavkách,“ povedal na tlačovej konferencii predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, ktorý pracuje ako pediater v nitrianskej fakultnej nemocnici. Doplnil, že inú možnosť riešiť situáciu už lekári nemali, keďže vláda začala konať až keď na ňu tlačili, najskôr vypovedaním nadčasov a potom aj podaním výpovedí zo zamestnania.
Dlh 800 miliónov eur
Čo teda spôsobuje v slovenských nemocniciach najväčšie ťažkosti? Odborári tvrdia, že je to napríklad veľký neporiadok vo financovaní predovšetkým štátnych nemocníc: „Nemocnice majú problémy riešiť si svoje záväzky. Dlh má deštruktívny vplyv na ich chod a predražuje nákup liekov a zdravotníckych pomôcok.“ Aktuálne majú slovenské nemocnice dlh 800 miliónov eur a vláda ho má splatiť do troch rokov. Podľa Visolajského nemocnice dostali prvých 250 miliónov a ďalších 200 miliónov má vláda k dispozícii. Do vyrovnania dlhu ešte vyše 300 miliónov chýba. Šéf odborov dodal, že dôležité je nemíňať verejné financie na rôzne nekalé praktiky.
„Vláda sa v memorande zaviazala dlh riešiť aj v rozpočte, aby každý rok nenarastal. Jednou z ciest je zaviesť systém DRG, ktorý upravuje financovanie nemocníc zdravotnými poisťovňami,“ povedal Peter Visolajský. Tento systém meria a vyhodnocuje, ako efektívne nemocnice využívajú diagnostiku, liečbu a svoje služby. Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá systém DRG nemá zavedený. Vláda v memorande uviedla, že do konca roku 2024 má byť plne funkčný.
Vláda sa ďalej zaviazala pripraviť zákon, v ktorom zdravotným poisťovniam určí za adekvátnu liečbu reálne náklady, ktoré majú nemocniciam zaplatiť. Nemôže sa tak stať, že liečbu nepreplatia a budú vznikať dlhy. „V súčasnosti zamestnanci a živnostníci poisťovni platia zdravotné odvodov, zdravotnícke zariadenia musia poskytnúť liečbu každému pacientovi, ale poisťovňa nemá zákonnú povinnosť zaplatiť za liečbu,“ priblížil absurditu systému Visolajský.
Ak vypadne jeden lekár, musia zavrieť oddelenie
Ďalším veľkým problémom slovenských nemocníc je nedostatok personálu. „Nemocnice vedome porušujú personálne normatívy. Ak však nemajú dostatok pracovníkov a vysoko ich zaťažujú, potom tam napriek zaujímavým platom nikto nebude chcieť pracovať,“ naráža predseda LOZ na to, že jedinou požiadavkou v memorande, ktorú vláda zatiaľ splnila, je navýšenie platov lekárov a sestier.
Slovenská asociácia študentov medicíny vo svojom stanovisku deklarovala, že hoci každý rok na Slovensku vyštuduje viac ako 700 nových lekárov a až 78 percent z nich v prieskume Barometer v roku 2021 uviedlo, že majú záujem zostať pracovať na Slovensku, pre mladých lekárov je takmer nemožné nájsť v krajine pracovné miesta. „Napriek tomu, že na Slovensku chýba 3000 lekárov, absolventi majú každý rok problém nájsť si prácu v slovenských nemocniciach. Nemocnice nedodržujú personálne normatívy a lekárov, ktorí sa tam hlásia, neprijmú,“ poznamenal šéf odborárov. „Ak v prvom rade nebude vyriešená otázka dostupných pracovných miest, ani mnohonásobné navyšovanie počtu absolventov zdravotníckych odborov aktuálny stav nezlepší,“ deklarovala v liste asociácia medikov.
Podľa Visolajského sa potom v menších nemocniciach stáva, že práceneschopnosť jedného alebo dvoch lekárov ohrozí chod celého oddelenia. Táto situácia aktuálne nastala na detskom oddelení v nemocnici v Galante, kde je práceneschopný jeden z celkového počtu troch lekárov a oddelenie jednoducho zavreli. Až do januára teda detskí pacienti z Galanty a okolia musia chodiť do Nitry, čo viac zaťaží aj toto detské oddelenie.
„Vláda sa v memorande zaviazala, že dodržiavanie personálnych normatívov bude kontrolovať každé tri roky a výsledky budú zverejňované, aby pacient videl, ako je nemocnica zabezpečená a podľa toho si mohol vybrať, kde dostane bezpečnú liečbu,“ vysvetľuje Visolajský. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti tiež sľúbili do zákona zahrnúť, že ak štatutár nemocnice vedome a úmyselne porušuje predpisy týkajúce sa normatívov, bude to klasifikované ako trestný čin. „Dodržiavanie personálneho normatívu je otázka bezpečnosti pacienta,“ pripomína šéf odborárov.
Medikov nemá v nemocniciach kto učiť
Odborári aj medici upozorňujú na nedostatočné výučbové kapacity lekárskych fakúlt. Vláda sa v memorande zaviazala vyčleniť financie pre lekárske fakulty, aby mohli každý rok prijať o 100 slovenských študentov viac a nemuseli si finančne vypomáhať prijímaním platiacich študentov zo zahraničia. To však môže problémy vo vzdelávaní lekárov ešte prehĺbiť. „Navýšenie študentov takýmto dramatickým spôsobom povedie k úplnému kolapsu kvality zdravotníckeho vzdelávania na Slovensku. Už dnes sa študenti dennodenne stretávajú s nesmierne limitovanou praktickou výučbou, zatiaľ čo lekári čelia aj formou nárastu vyučovacích hodín zvyšovaniu pracovnej záťaže. Po navýšení ich počtu budúci lekári úplne stratia možnosť osobného kontaktu s pacientom v rámci praktickej výučby na univerzitách,“ varuje vo svojom liste Slovenská asociácia študentov medicíny.
Peter Visolajský priblížil, že Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave produkuje takmer polovicu nových lekárov na Slovensku, no nemá k dispozícii výučbové miesta ani potrebný personál. „Fakulta má na výuku akreditovaných 150 lôžok na internom oddelení, ale pre nedostatok personálu môže vyučovať len na päťdesiatich. Výrazne to ochromuje jej chod a schopnosť vzdelávať nových lekárov,“ povedal predseda LOZ. Aj preto je podľa neho dôležité vybudovať novú univerzitnú nemocnicu na Rázsochách v Bratislave, ktorá má byť klasifikovaná ako národná nemocnica. Má mať 1100 lôžok. Visolajský dodal, že vláda má podľa memoranda do konca júna 2024 pripraviť nový zákon o univerzitných nemocniciach. „Ďalej sa zaviazala skrátiť dĺžku odbornej prípravy mladých lekárov. 35 zo 40 špecializačných programov vzdelávania lekárov na Slovensku má totiž dĺžku nad normy Európskej únie,“ tvrdí Visolajský. Podľa neho to vedie k podvodom pri vykazovaní praxe. Problémy vzdelávania lekárov po škole Slovensko celkovo pripravujú o mnoho mladých lekárov, ktorí kvôli nim odchádzajú do zahraničia, najmä do Česka.
Problémy majú aj ďalší zdravotníci
V súvislosti s plánovanou optimalizáciou siete nemocníc lekárski odborári žiadajú, aby žiadne nemocničné oddelenie nebolo zrušené bez toho, aby bolo predtým personálne a priestorovo pripravené oddelenie, ktoré môže prijať potrebný počet pacientov.
Lekári žiadali aj navýšenie platov zdravotných sestier, keďže nedostatok sestier podľa nich ochromuje celé zdravotníctvo. Okrem mzdových požiadaviek zdravotníkov vláda už pristúpila aj k zrušeniu zdaňovania vzdelávania, odbúraniu byrokratických prekážok či riešeniu problémov v rezidentskom programe. V novom roku odborári plánujú ministrov a poslancov požiadať o ďalšie stretnutia a riešenie ďalších požiadaviek. „Poslanci so všetkými našimi požiadavkami zatiaľ súhlasili, tak verím, že to pretavia aj do hlasovania,“ podotkol Peter Visolajský.
Zopakoval, že odborári budú tlačiť na akúkoľvek vládu, aby plnila záväzky z memoranda, riešila problémy nemocníc a umožnila lekárom plniť si záväzky voči pacientom. „Sme radi, že naše výpovede rozhýbali celý sektor. Nemocniční lekári vytvorili priestor na to aby si aj ambulantní lekári a sestry lekári mohli sadnúť s ministerstvami financií a zdravotníctva a riešiť svoje problémy,“ uzavrel Peter Visolajský. O ambulantnom sektore sa v krajine dlhodobo hovorí, že nefunguje a aj preto sú na Slovensku podľa európskych štatistík najviac zaťažené urgentné príjmy. Útvar hodnoty za peniaze určil, že keby ambulancie fungovali lepšie, mohlo by sa ušetriť 111 miliónov eur.
Na tlačovej konferencii sa zúčastnili aj odborári z Univerzitnej nemocnice Bratislava, konkrétne plastický chirurg z nemocnice v Ružinove Miroslav Mendel a gynekológ-pôrodník z nemocnice na Kramároch Zoltán Jány. Na kontrolovanie plnenia 30-stranového memoranda má byť zriadená komisia, v ktorej by mali byť štyria členovia vlády a štyria predstavitelia Lekárskeho odborového združenia.
Lucia Hakszer
Foto: Lucia Hakszer