Slovenské ministerstvo zdravotníctva chce ešte do konca decembra tohto roka zverejniť prvé rozdelenie v rámci optimalizácie siete nemocníc. Malo by ísť o nemocnice v základných kategóriách. Keďže kraje na východnom Slovensku nezastrešujú ani jednu nemocnicu, nemajú ani žiadnu kompetenciu zasahovať do procesov. Ministerstvo im zatiaľ nedalo ani žiadne oficiálne informácie o tom, do akých kategórií sa dostanú nemocnice na ich území. Keby sa ale do reformy siete nemocníc mohli zapojiť, hlasovali by za zachovanie súčasného stavu.
Optimalizácia siete nemocníc je projekt, ktorý súvisí aj s vyplatením peňazí z plánu obnovy. Slovensko ale svoje nemocnice nebude úplne rušiť, ale v podstate zaraďovať do kategórií podľa vopred definovaných podmienok. Reforma siete sa tak v podstate bude týkať každej nemocnice v krajine. Výnimkou nebudú ani zariadenia v Prešovskom či Košickom kraji. Tie ale nie sú zodpovedné za žiadnu nemocnicu, preto nemajú pri optimalizácii ani žiadne slovo.
„Prešovský samosprávny kraj (PSK) nemá v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti žiadnu z nemocníc, ktorej sa má týkať optimalizácia. Faktom ale je, že ako samosprávny kraj nesúhlasíme s pripravovanou reformou a transformáciou nemocníc, čo už deklarovalo zastupiteľstvo PSK na svojom zasadnutí vlani v júni,“ povedala Zdravotníckemu denníku hovorkyňa Prešovského kraja Daša Jeleňová.
V prípade informácií o reforme siete nemocníc je na tom podobne aj Košický samosprávny kraj (KSK). „Pôjde o plán, respektíve mapu nemocničnej siete podľa novej kategorizácie, Vyšší územný celok (VÚC) zatiaľ do tohto procesu nemal možnosť nijako zasahovať, informácie o tejto novo-navrhnutej sieti nemáme, preto nevieme do akej miery sa budeme môcť ako kraj angažovať,“ vysvetlil Zdravotníckemu denníku hovorca KSK Michal Hudák.
Keby mali hlas, nič by sa nemenilo
V Prešovskom kraji by sa podľa nepotvrdených informácii optimalizácia mala dotknúť nemocníc v okresoch Kežmarok, Levoča, Vranov nad Topľou, Humenné, Snina a Svidník. Zastupiteľstvo kraja ale už na svojom rokovaní na konci vlaňajšieho júna prijalo uznesenie, ktorým vyjadrilo svoj nesúhlas s navrhovanou reformou. „V reforme vidíme zásadný problém v tom, že môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu geografickej aj časovej dostupnosti poskytnutia ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla Jeleňová.
Keby sa kraj mohol do rozhodovania zapojiť, na fungovaní nemocníc by sa zrejme nič nemenilo. „Prešovský samosprávny kraj je za zachovanie súčasného stavu siete nemocníc, minimálne v takom rozsahu ako teraz, práve z dôvodu nevyhovujúcej cestnej infraštruktúry a ohrozenej geografickej a časovej dostupnosti,“ uzavrela hovorkyňa Prešovského kraja, ktorý nemá kompetenciu zasahovať do procesov a podľa Jeleňovej ani oficiálne informácie o novom rozdelení nemocníc.
Podobne je na tom aj Košický kraj, ktorý sa ale bude zameriavať na iné projekty v rámci nemocníc. „Košický kraj so svojim zmluvným partnerom Svet zdravia pripravuje rekonštrukciu a dobudovanie nemocnice na Spiši a v Michalovciach,“ pripomenul Hudák. Cieľom je nárast nemocničných kapacít, rozšírenie zdravotnej starostlivosti v kraji a udržanie kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a špecialistov v regióne.
Podľa Hudáka je stav zdravotníctva, jeho nastavenie a fungovanie je na Slovensku dlhodobo zaostávajúcim prvkom za štandardmi Európskej únie, preto je optimalizácia siete síce potrebná, ale musí byť racionálne a zodpovedne naplánovaná. Pri jej realizácii by sa podľa neho mali zohľadniť geografické špecifiká regiónu, dopyt po zdravotníckych službách v lokalite či hospodárnosť a efektivitu týchto nemocníc.
Päť kategórií nemocníc
Príprava optimalizácie siete nemocníc sa začala už v roku 2020. Počas dvoch rokov zdravotníctva prebehla analytická časť, príprava legislatívy a tiež výpočty optimálnej siete. Podľa ministerstva zdravotníctva v súčasnosti prebiehajú rokovania s jednotlivými nemocnicami. Nemocnice budú mať po novom zadefinované povinné, nepovinné a doplnkové programy, ktoré budú poskytovať. Reforma siete ich rozdelí na päť kategórií.
Samotnú optimalizáciu už sčasti konkretizuje vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá nadväzuje aj na zákon z roku 2021. Pri hodnotení nemocníc a zaradení do jednotlivých kategórií sa okrem počtu oddelení a rozsahu výkonov berie do úvahy aj personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, spádová oblasť regiónu, časová dostupnosť do zdravotníckeho zariadenia a spokojnosť pacientov a iné kritériá.
Vyhláška hovorí aj o ďalšom vývoji nemocníc na Slovensku. To, že bude nemocnica na úvod zaradená do určitého typu, neznamená, že takou ostane navždy. Raz za určité obdobie bude môcť každá nemocnica požiadať o prehodnotenie zaradenia do jednotlivého typu a nie je vylúčené, že z nemocnice prvého typu sa stane nemocnica druhého typu a naopak. Prvé zmeny by mali nastať od 1. januára budúceho roka a následne od januára 2024.
Miroslav Homola
